Ako nedostať infarkt. Toto je najlepšia prevencia podľa lekárov

Je na vine prevencia alebo liečba? A čo môžeme podľa lekárov pre seba urobiť my sami?

„Štátnik má umierať na infarkt, to je najdôstojnejší odchod,“ vyjadril sa svojho času spisovateľ a publicista Ladislav Mňačko. Lekári k tomu dodávajú: žiaľ, až príliš často úplne zbytočný. A na Slovensku dokonca mimoriadne často.

Európska únia našej krajine už dlho vyčíta až jedenásťtisíc odvrátiteľných úmrtí ročne, teda úmrtí, ku ktorým by vzhľadom na súčasné poznatky v medicíne nemalo dochádzať. Zbytočne u nás zomiera takmer každý druhý pacient do 75 rokov. A najviac sa na tom popri mozgovej príhode podieľa práve infarkt myokardu. Dokonca je možné, že tie zbytočné percentá sú v prípade infarktu ešte o čosi vyššie ako oficiálne štatistiky, ktoré uvádzajú, že ročne naň u nás zomrie okolo 13-tisíc ľudí.

Eva Goncalvesová, primárka z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, priznáva, že presný počet úmrtí naň nie je známy, keďže k tomu dochádza najmä v domácom prostredí. „Najviac ľudí totiž na infarkt zomiera v predhospitalizačnej fáze, teda predtým, ako sa vôbec dostanú do nemocnice. Buď odpadnú a zomrú, alebo si záchranku jednoducho nestihnú zavolať,“ vysvetľuje.

Čo by teda mali spraviť pre to, aby nás infarkty zabíjali menej? A ešte lepšie: aby nás ani nepostihli, keďže aj ten najslabší oberie naše srdce o nenahraditeľné svalové bunky?

Čierne čísla
„Pokiaľ je to možné, správajte sa k svojmu srdcu slušne a láskavo. Polovica predispozícií na ochorenia srdca je vrodená, tú druhú môžeme ovplyvniť,“ radí v rozhovore pre magazín Dnes Petr Němec, šéf brnianskeho Centra kardiovaskulárnej a transplantačnej chirurgie.

S trochou zveličenia, „slušne“ a „láskavo“ by sme sa k svojim srdciam mali správať najmä v pondelok, v zime a po prebudení. Práve vtedy je totiž riziko infarktu najvyššie. Prvý deň týždňa dokonca až o dvadsať percent.

Takéto sú príznaky infarktu:

​Čo sa počas neho vlastne stane? Upchá sa tepna vedúca do srdca, čím sa obmedzí alebo úplne zastaví prítok krvi. A tým pádom aj kyslíka, pričom dôjde k odumretiu určitej časti srdcového svalu. No prečo a ako sa tá tepna vlastne upchá? „Tak, že sa na jej stenu ukladá cholesterol a iné druhy tukov. Tepna sa zužuje, prietok krvi, ktorá zásobuje srdce, je čoraz menší, až sa upchá úplne. Môže sa tiež stať, že praskne takzvaný aterosklerotický plát, zrazia sa krvné doštičky a tá zrazenina tepnu upchá,“ vysvetľuje Petr Němec.

Až štvrtina Slovákov toto upchatie tepny neprežije. A celkovo: srdce (plus cievy) majú u nás na svedomí až štyridsaťpäť percent všetkých životov, čo je vzhľadom na 21. storočie a vyspelosť našej krajiny nesmierne veľa. „Kým inde sú srdcovo-cievne choroby na ústupe a v mnohých krajinách Európskej únie dnes spôsobujú o polovicu menej úmrtí než v roku 1990, na Slovensku je zatiaľ zlepšenie nevýrazné a stále vyčnievajú mimoriadne vysoko. Zabíjajú u nás dvoj- až trojnásobne viac ľudí ako vo väčšine krajín západnej a strednej Európy,“ konštatuje štúdia INEKO z roku 2015.

Jej hlavný autor, analytik Ján Kovalčík, dodáva, že spotreba liekov na vysoký tlak u nás v uplynulej dekáde stúpla 2,3-násobne a liekov kompenzujúcich vysoký cholesterol až 9-násobne, čo by malo komplikáciám predchádzať: „Napriek tomu počty hospitalizácií pre choroby srdca a ciev stúpajú dvakrát rýchlejšie, ako pribúdajú ostatné hospitalizácie.“

Najfrekventovanejšou diagnózou zo skupiny chorôb obehovej sústavy sú u nás takzvané ischemické choroby srdca (teda angina pectoris a ich častý dôsledok – infarkt myokardu), ktoré zapríčiňujú vyše 26 percent úmrtí. Zaraďujeme sa tým na chvost 34 krajín OECD a dokonca ním ich priemer trojnásobne prekračujeme.

Komu hrozí riziko
Infarkt je tu s nami pravdepodobne už od úsvitu ľudstva. Už múmie starého Egypta nesú známky chorôb vencovitých tepien, ktoré zásobujú srdce. Jeho tragédiou okrem iného je, že často „kosí“ ľudí v najproduktívnejšom veku. Zvlášť mužov, pri ktorých je podľa Evy Goncalvesovej najrizikovejšie obdobie okolo päťdesiatky. Teda presne toľko, koľko mali v tragickom momente napríklad Jaro Filip, Stano Radič alebo Juraj Kušnierik.

Na ženy prichádza infarkt priemerne s pätnásťročným odstupom. No hoci sa u nich vyskytuje tri- až štyrikrát menej, častejšie sa končí fatálne. Presne 65 rokov mala pri infarkte napríklad svetoznáma architektka Zaha Hadid. „Ak žena dostane infarkt, má vyššie riziko náhlej smrti. Odpoveď, prečo je to tak, nie je jednoduchá a podieľa sa na nej mnoho faktorov,“ vyjadril sa pre HN magazín Gabriel Kamenský, do júna 2017 hlavný odborník na kardiológiu.

Nepochybne na to vplýva aj to, že súčasné ženy podstatne viac fajčia, sú obéznejšie, málo sa fyzicky zaťažujú a často fungujú v trvalom strese. Najukážkovejším adeptom na infarkt je podľa Evy Goncalvesovej obézny fajčiar s cukrovkou, vysokým tlakom a vysokým cholesterolom. „Iba pri výnimočnej genetike sa taký človek bez problémov dožije osemdesiatky,“ komentuje na rovinu. To, že u takéhoto človeka v pomerne skorom veku nastúpia kardiovaskulárne problémy, je v podstate isté.

Ani v rámci týchto parametrov Slováci nedosahujú ktovieaké výsledky. Vysoký krvný tlak má diagnostikovaný takmer každý tretí Slovák (druhá najhoršia hodnota v EÚ, predbieha nás len Maďarsko) a obezitu alebo nadváhu u nás Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje na 64 percent u mužov a až na 69 percent žien nad tridsať rokov.

Gabriel Kamenský však všetky tieto pesimistické čísla aspoň trochu vyvažuje. Za posledných tridsať rokov sme podľa jeho slov jednoznačne zaznamenali pokles úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia o štvrtinu, pričom do veku 65 rokov bol tento pokles podstatne vyšší. Na druhej strane, počet nových prípadov infarktu ako takých za posledných dvadsať rokov neklesol nijako. Interpretovať by sa to dalo aj takto: slovenské zdravotníctvo sa mierne zlepšilo, no uvedomelosť a životospráva Slovákov prakticky vôbec.

A hoci je to o dačo zložitejšie (viac sa otázke slovenského zdravotníctva venujeme v rozhovore s Evou Goncalvesovou – pozn. red.), v zásade táto interpretácia nezavádza. Jeden z najpodstatnejších dôvodov je, že najzávažnejšie rizikové faktory nemajú Slováci pod kontrolou. A keďže veľká časť z nich sa navonok prejavuje len málo, najmä mladšie ročníky ich s prehľadom odignorujú. „Nebolí fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoká hladina lipidov, cukrovka ani obezita,“ upozorňuje Gabriel Kamenský. Keď už sa však bolesť v oblasti srdca dostaví, často býva na prevenciu neskoro.

Soľ nie je nad zlato
Zopakujme si preto otázku: čo by sme mali robiť, aby sme infarkt nedostali? Nuž, začať sa o seba starať. Analýzy naznačujú, že problém tkvie tak v nás samotných, ako aj v systéme. O zdravie sa bez diskusie nestaráme. V konzumácii ovocia a z

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov