Ako nedostať infarkt. Toto je najlepšia prevencia podľa lekárov

Je na vine prevencia alebo liečba? A čo môžeme podľa lekárov pre seba urobiť my sami?

„Štátnik má umierať na infarkt, to je najdôstojnejší odchod,“ vyjadril sa svojho času spisovateľ a publicista Ladislav Mňačko. Lekári k tomu dodávajú: žiaľ, až príliš často úplne zbytočný. A na Slovensku dokonca mimoriadne často.

Európska únia našej krajine už dlho vyčíta až jedenásťtisíc odvrátiteľných úmrtí ročne, teda úmrtí, ku ktorým by vzhľadom na súčasné poznatky v medicíne nemalo dochádzať. Zbytočne u nás zomiera takmer každý druhý pacient do 75 rokov. A najviac sa na tom popri mozgovej príhode podieľa práve infarkt myokardu. Dokonca je možné, že tie zbytočné percentá sú v prípade infarktu ešte o čosi vyššie ako oficiálne štatistiky, ktoré uvádzajú, že ročne naň u nás zomrie okolo 13-tisíc ľudí.

Eva Goncalvesová, primárka z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, priznáva, že presný počet úmrtí naň nie je známy, keďže k tomu dochádza najmä v domácom prostredí. „Najviac ľudí totiž na infarkt zomiera v predhospitalizačnej fáze, teda predtým, ako sa vôbec dostanú do nemocnice. Buď odpadnú a zomrú, alebo si záchranku jednoducho nestihnú zavolať,“ vysvetľuje.

Čo by teda mali spraviť pre to, aby nás infarkty zabíjali menej? A ešte lepšie: aby nás ani nepostihli, keďže aj ten najslabší oberie naše srdce o nenahraditeľné svalové bunky?

Čierne čísla
„Pokiaľ je to možné, správajte sa k svojmu srdcu slušne a láskavo. Polovica predispozícií na ochorenia srdca je vrodená, tú druhú môžeme ovplyvniť,“ radí v rozhovore pre magazín Dnes Petr Němec, šéf brnianskeho Centra kardiovaskulárnej a transplantačnej chirurgie.

S trochou zveličenia, „slušne“ a „láskavo“ by sme sa k svojim srdciam mali správať najmä v pondelok, v zime a po prebudení. Práve vtedy je totiž riziko infarktu najvyššie. Prvý deň týždňa dokonca až o dvadsať percent.

Takéto sú príznaky infarktu:

​Čo sa počas neho vlastne stane? Upchá sa tepna vedúca do srdca, čím sa obmedzí alebo úplne zastaví prítok krvi. A tým pádom aj kyslíka, pričom dôjde k odumretiu určitej časti srdcového svalu. No prečo a ako sa tá tepna vlastne upchá? „Tak, že sa na jej stenu ukladá cholesterol a iné druhy tukov. Tepna sa zužuje, prietok krvi, ktorá zásobuje srdce, je čoraz menší, až sa upchá úplne. Môže sa tiež stať, že praskne takzvaný aterosklerotický plát, zrazia sa krvné doštičky a tá zrazenina tepnu upchá,“ vysvetľuje Petr Němec.

Až štvrtina Slovákov toto upchatie tepny neprežije. A celkovo: srdce (plus cievy) majú u nás na svedomí až štyridsaťpäť percent všetkých životov, čo je vzhľadom na 21. storočie a vyspelosť našej krajiny nesmierne veľa. „Kým inde sú srdcovo-cievne choroby na ústupe a v mnohých krajinách Európsk

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.