Rak mramorovaný je v Európskej únii na obrazne povedané "čiernom zozname" nepôvodných druhov. Panuje vážna obava, že by mohol vytlačiť a nahradiť pôvodné európske druhy. Napriek tomu je dosť pravdepodobné, že sa tento druh zrodil práve v Európe, píše Technet.
Nemeckí biológovia si ho všimli v druhej polovici 90. rokov, keď ich na nich upozornil jeden amatérsky chovateľ. Ukázalo sa, že rak sa dokáže v priaznivých podmienkach extrémne rýchlo rozmnožovať. A to vďaka "triku", ktorý už poznáme od iných druhov živočíchov, ale u rakov sme ho predtým nespozorovali; raci mramorovaní sa totiž rozmnožujú bez sexu, tzv. partenogenézou.
Ako k tejto schopnosti prišli, nevieme iste. Z nejakého dôvodu nám neznámy "praotec" či "pramatka" rodu vyprodukovali spermiu či vajíčko obsahujúce dvakrát viac DNA, ako je normálna (tj. mala dve sady chromozómov ako normálne bunky v našom tele a nie jednu ako obvykle majú pohlavné bunky). Možno v jednom z vajíčok došlo k chybe kvôli zmene teploty vody, ktorá u rakov ovplyvňuje dozrievanie vajíčka, kto vie.
Nasledovalo oplodnenie, v dôsledku ktorého vzniklo vajíčko s DNA jedného a pol raka. Zhodou okolností výsledná DNA bola funkčná a vznikol tak nový variant pôvodne floridského druhu. "Starí rodičia" raka mramorovaného zrejme pochádzali z pomerne od seba vzdialených populácií, naznačuje výsledok sekvenovania ich genómu, ktorý vyšiel na začiatku tohtoročného februára v časopise Nature Ecology and Evolution.
Z výsledku bohužiaľ nie je jasné, ako druh získal svoju najzvláštnejšiu schopnosť, teda asexuálne rozmnožovanie. Račie DNA poznáme len málo (žiadny iný druh osekvenovaný zatiaľ nebol), a tak ani nie je zatiaľ úplne jasné, čo by sme mali vlastne hľadať. Každopádne už vieme, aký mala genetická zmena výsledok: "Tieto raky veľmi rýchlo pohlavne dospievajú, majú obrovské znášky, doslova sa nezdržujú vytváraním samcov a k osídleniu nového životného priestoru tak stačí jeden jediný jedinec," hovorí biológ Adam Petrusek z Prírodovedeckej fakulty UK.
Odkiaľ sú?
Hoci jeho sexuálne sa rozmnožujúci príbuzní pochádzajú z Floridy a Georgie, nový "typ" sa objavil v druhej polovici 90. rokov medzi akvaristami v Nemecku, ktorí si tiež ako prvi všimli jeho osobitný spôsob rozmnožovania (pre úplnosť dodajme, že nepohlavné rozmnožovanie bolo vedecky popísané v roku 2003).
Na prvý pohľad sa tak zdá logický odhad, že druh vznikol práve v Nemecku, pravdepodobne v akváriu neznámeho chovateľa. Ale nevieme to iste. Pretože s rakmi mramorovanými sa čulo obchoduje, k zrodeniu druhu mohlo dôjsť inde, napr. v USA. Prípadne druh tiež mohol vzniknúť v prirodzenom prostredí. Vo voľnej prírode sa síce "nepoškvrnené počatie" raka mramorovaného pred jeho náhlym zjavením v nemeckých akváriách pozorovať nepodarilo, ale to nie je dôkaz; dokonale svetové račie populácie popísané zatiaľ nie sú.
Od začiatku 21. storočia už biológovia tohto raka pozorujú vo voľnej prírode častejšie, než by si priali. Objav asexuálnej formy raka mramorovaného hlási Nemecko, Česko, Chorvátsko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko a bohužial aj Slovensko. Mimo Európy sa objavil napríklad v Japonsku či na Madagaskare. Zatiaľ sa tiež nezdá, že by sa jeho postup podarilo v blízkej dobe zastaviť, a to ani v klimatických pásmach, kde sa tento pôvodne teplomilný druh predtým nevyskytoval. V zime síce nerastú a nemnožia sa, ale to nárast ich populácie len spomalí.
K rýchlemu úspechu nového druhu prispievajú aj ľudia. "Naozaj sa ľahko množia, a tak sa chovateľom ľahko môže stať, že ich čoskoro majú plné akvária," hovorí Adam Petrusek a pokračuje: "No, a ak sa takí chovatelia nerozhodli ich nejak humánnym spôsobom usmrtiť - ja by som odporúčal napríklad dať ich do mrazničky - pravdepodobne im napadlo vypustiť raky do prírody."
V Európe hral a zrejme bude aj naďalej hrať úlohu fakt, že ide o obľúbené akvarijné zviera. Aj napriek tomu, že je druh od roku 2016 na európskom tzv. inváznych druhov, obchoduje sa s ním ďalej a kúpiť ho nie je problém.
V iných častiach sveta môžu v šírení zohrať aj "prízemnejšie" motívy. Spomínaný článok v časopise Nature Ecology and Evolution okrem iného opisuje na pomery rakov doslova bleskové šírenie druhu na Madagaskare. Tento tropický ostrov má pre raky priaznivejšie podnebie ako Európa a tiež dostatok fanúšikov. Niektorí miestni obyvatelia si tento rýchlo sa rozmnožujúci a nenáročný druh podľa vedcov nasadzujú do ryžových polí ako dobrý bielkovinový "doplnok stravy". To je v chudobnej krajine motivácia, ktorá ľahko prebije ekologické ohľady na pôvodné račie druhy.
Prečo sledovať račí sex
V blízkej dobe zrejme ťažko zastavitelný vzostup "panenskej" varianty raka mramorovaného má aspoň jednu malú vedeckú výhodu: možno by nám mohol pomôcť odpovedať na otázku, na čo je sex. Pohlavné rozmnožovanie vyžaduje prítomnosť samcov, ktorí - ako ukazujú celé rady prípadov z biológie, novo vrátane rakov mramorovaných - pritom vlastne nie sú potrební. Prečo na nich vlastne väčšina organizmov "mrhá" cennými zdrojmi?
Dnešná biológia veľmi zjednodušene predpokladá, že sex je výhodný v premenlivom svete. Zvieratá, ktoré sa "klonujú", sú si natoľko podobné, že by všetky ľahko mohlo padnúť za obeť napríklad novej chorobe, parazitovi atp. Pohlavné rozmnožovanie pravdepodobnosť takejto katastrofy znižuje, pretože si zďaleka tak nie sú podobné, a existuje tak podstatne vyššia pravdepodobnosť, že niektorí jedinci budú voči novej hrozbe odolní.
Ale to značne zjednodušujeme veľmi zložitú problematiku. Pretože sa evolúcie nemôžeme opýtať, nezostáva iné ako spätne odvodzovať jej postup pozorovaním. V tomto ohľade teda jeden ďalší študijný druh navyše nemôže rozhodne uškodiť.