Veda už vie, prečo alkohol vedie k násiliu

S pomocou magnetickej rezonancie zistila, že alkohol obmedzuje funkciu prefrontálneho kortexu, ktorého úlohou je stať násiliu v ceste, informuje Xman.cz.

Ona mozgová oblasť leží hneď za naším čelom a očami a nesie zodpovednosť za rozhodovanie, usmerňovanie nášho spoločenského správania, za to, ako vyjadrujeme našu osobnosť. Inými slovami, prefrontálny kortex má na starosti naše exekutívne funkcie, ktoré nám umožňujú chápať následky nášho správania, rozlišovať medzi dobrým a zlým.

Na agresiu poukázal skener
Tím Thomasa F. Densona z Univerzity Nového Južného Walesu sa preto rozhodol preskúmať, aký vplyv má na onú ​​mozgovú oblasť alkohol. Najal päťdesiatku zdravých mužov medzi osemnástimi a tridsiatimi rokmi, niektorým dal dva panáky vodky, niektorým nápoj bez alkoholu. S pomocou magnetickej rezonancie však nahliadol do mozgu každého z nich: budú sa reakcie mozgu líšiť podľa toho, čo ktorý dobrovoľník vypil?

Aby však výskumníci vystavili reakcie účastníkov pokusu výzve, nechali ich súťažiť v zápolení, ktoré sa bežne používa na meranie agresivity. Muži sa stretávali v teste rýchlosti reagovania, pri ktorom víťaz uštedruje porazenému trest v podobe nepríjemného zvuku, ktorého hlasitosť môže ovplyvniť. S postupom hry samozrejme rastie chuť oplácať si a zvuk stále zosilňovať, opisuje server gizmodo.com. Že v skutočnosti hrajú proti počítačom, nevedeli.

Pri skenovaní ich mozgov vedca zaujímala predovšetkým chvíľa, keď museli mladí muži rozhodovať o tom, či podľahnú lákaniu odplaty - či zvolia agresívnejšie potrestanie svojich domnelých ľudských protivníkov. A práve v onen moment magnetická rezonancia vyzradila, že mozgy konzumentov alkoholu fungovali inak. A zmena sa týkala práve prefrontálneho kortexu, uvádza server ScienceDaily.

Normálne totiž tá oblasť násilie brzdí, kontroluje, lenže u tých, ktorí požili vodku, sa tej delikátnej funkcie vzdávala. A tým uvoľňovala cestu násilnej reakcii. Densonov kolega Brian M. Quigley celý proces ilustruje scénou, ktorú poznáme snáď všetci: keď do seba v bare náhodou, nechtiac strčia dvaja opilci, sú schopní pobiť sa skôr, než pomyslia na následky, ako je vyhodenie z podniku alebo intervencia polície.

Server ZMEScience podotýka, že sa zistenia publikované v magazíne Cognitive, Affective, & Behavioral Neuroscience dopĺňajú s predchádzajúcim výskumom neurálnej základne agresie. Server Inverse dodáva, že súznia aj s predchádzajúcim Densonovým výskumom.

Quigley napriek tomu priznáva, že jeden limit štúdia jeho tímu mala. Úmyselne totiž z výskumu z etických dôvodov vylúčila muža s problémami s alkoholom. "Lenže práve tí nás zaujímajú najviac, pretože práve ich sa najčastejšie týka násilie spojené s alkoholom," uvádza. Pre úplnosť dodajme, že podobne boli zo štúdie vylúčení napríklad aj ľudia s averziou k alkoholu.

Gizmodo pripomína, že podľa štúdie z Interntional Journal of the Addictions môže alkohol za 35 až 66 percent násilných zločinov, od domáceho násilia cez sexuálne násilie až po vraždy. Quigley samozrejme zdôrazňuje, že každé posedenie s alkoholom nehrozí tým, že skĺznete k násiliu.

"Náš text ukázal, že aj malé množstvo alkoholu môže v 'tej správnej situácii' a s ľuďmi, ktorí sú k nej náchylní, podporiť agresiu," hovorí. Dodáva však, že na prostredie a ľuďoch okolo proste záleží: "Aby ste sa násiliu pri pití vyhli, vyberajte si prostredie, v ktorom nebudú k násiliu stimuly."