Alzheimer sa schováva aj pred lekármi. Urobte si orientačný test demencie

Jedným z najbežnejších vtipov o senioroch je ten, ako babička pošle dedka do obchodu pre chleba a mlieko a upozorní ho, že to sú len dve veci, tak si to snáď zapamätá. Keď sa dedo vráti so zubnou pastou, babička sa sťažuje, že má dedko deravú hlavu, nepamätá si, že to mali byť dve veci, a kdeže je teda zubná kefka...

Mnohým ľudí však zamŕza úsmev na perách, keď sa s Alzheimerovou chorobou stretnú vo svojom okolí. Jej základným prejavom je práve úpadok pamäti. Spočiatku je nenápadný, nezvratne však vedie k absolútnemu odkázaniu chorého na starostlivosť inej osoby.

Tým si teraz podľa Lidoviek prechádza aj Alica Syklová z Prahy. "Moja mamička má 85 rokov a fyzicky je veľmi aktívna. Bohužiaľ duševne nám odchádza priamo pred očami. Začalo to tým, že si zabúdala brať pri odchode kľúče od bytu. Potom si nespomínala, či už vôbec jedla. Jej susedka ma upozornila, že jej chodia opakovane platiť nájom, aj keď má zaplatené. Keď ju prvýkrát priviezli strážnici, pretože sa stratila, uvedomila som si, že nemôže žiť sama. Keď ju mám doma, o to viac vidím, ako jej osobnosť odchádza čoraz rýchlejšie," hovorí s plačom päťdesiatpäťročná žena.

"Pre Alzheimerovu chorobu je typický postupný začiatok s postupným zhoršovaním pamäti a ďalších kognitívnych funkcií, ktoré vedú k narušeniu sebestačnosti. Medzi kognitívne funkcie radíme pamäť, schopnosť plánovania a organizovanie činností, reč, pozornosť, zrakovo priestorové schopnosti, abstraktné myslenie, úsudok, rozpoznávanie osôb, vecí a javov, písanie, čítanie, počítanie. V začiatkoch Alzheimerovej choroby sa najčastejšie objavuje porucha pamäti, narušená je najmä epizodická pamäť, ktorá zaznamenáva vlastné zážitky a spomienky. Problémy s pamäťou sa postupne zhoršujú," vysvetľuje Aleš Bartoš, neurológ z Národného ústavu duševného zdravia v Klecanoch.

"Typické je, že chorý má problémy so zaobchádzaním s financiami, s telefonovaním, zabúda na termíny dohodnutých stretnutí. Neskôr sa objavia problémy aj v každodenných činnostiach, ako sú nakupovanie, varenie, obliekanie a hygiena, ďalej sa zhoršuje reč, pacient je dezorientovaný, zle rozpoznáva osoby a ich tváre," dodáva docent Bartoš, ktorý sa tejto chorobe venuje už osemnásť rokov.

V tejto fáze choroba veľmi významne zasiahne do života blízkej rodiny. Pacienti si už bohužiaľ ani neuvedomujú, že je s nimi niečo zle. Niekedy sa pridáva aj apatia alebo nepokojná a bezúčelná aktivita, ale aj agresivita či halucinácie. Vo chvíli, keď sa človek nedokáže sám o seba postarať, dospela choroba do finálnej fázy a ide už o demenciu. Chorí prežívajú v priemere päť až osem rokov od prvých príznakov.

Osemdesiatnici ohrozenou skupinou
Problémom zostáva, že ľuďom spočiatku vôbec nedochádza, že je niečo zle. Drobné výpadky pamäte pripočítajú na vrub starobe a pri návšteve praktického lekára sa o tom vôbec nezmienia.

Pri bežnom hovore s pacientom sa lekár môže nechať oklamať spoločensky prijateľným správaním pacienta, prípadne príznaky v podobe výpadkov pamäti môže pripísať na vrub inej chorobe.
"Lekári dnes bežne merajú krvný tlak, hladinu cukru v krvi... Krátky test, ktorý by prešetril pamäťové funkcie pacienta, medzi tieto bežné vyšetrenia bohužiaľ zatiaľ nepatrí," podotýka Aleš Bartoš. Pritom čísla sú alarmujúce. Alzheimerovou chorobou trpí vo svete až 50 miliónov osôb a očakáva sa, že do roku 2050 ich počet vzrastie na 131 miliónov.
Alzheimerova choroba a následná demencia nie sú v súčasnej dobe liečiteľné. Lieky len dočasne spomalia postup choroby. Napriek tomu zostáva zásadné, aby ju lekári diagnostikovali čo najskôr. Pacient dostane lieky, lekár mu vysvetlí, ako trénovať pamäť, spoločne s rodinou sa dohovorí, ako postupovať, až sa jeho stav zhorší. Rodina má možnosť sa poobzerať po vhodnej ústavnej starostlivosti či dennom stacionári. Zvlášť túto vec by nemali ľudia podceňovať. Špecializovaných opatrovateľských domovov pre ľudí s Alzheimerovou chorobou či demenciou síce pribúda, aj tak má však väčšina z nich plný poradovník. Rovnakým nedostatkom miest trpia aj špecializované lekárske centrá, kde často počet žiadostí o vyšetrení presahuje ich kapacity a nových pacientov neprijímajú.

Orientačný test demencie

Dotazník určený pre rodinu a priateľov Za odpoveď "áno, často" počítajte 0 bodov Za odpoveď "niekedy" počítajte 1 bod Za odpoveď "nie" počítajte 2 body

Odpovedzte o svojom blízkom

  1. Opakuje sa a pýta sa znova a znova na to isté?
  2. Zabúda viac než predtým najmä veci, ktoré stali sa nedávno, alebo dokonca pred chvíľou?
  3. Zabúda brať lieky, nakúpiť naraz viac vecí a podobne?
  4. Zabudne na schôdzku, sviatok, rodinnú oslavu?
  5.  Je smutnejšie alebo bezradnější ako predtým?
  6. Má problémy s počítaním, vedením účtu a podobne?
  7. Je pravda, že už nemá taký záujem o skoršie záľuby a koníčky?
  8. Potrebuje pomoc alebo aspoň radu pri jedle, obliekaní či hygiene?
  9. Je skleslejšiu, podozrievavý, nepokojný, hovorí nezmyselne alebo vidí a počuje to, čo v skutočnosti neexistuje?
  10. Zhoršila sa jeho schopnosť riadiť automobil?
  11. Hľadá slová, hovorí menej plynulo, zabúda mená?

Vyhodnotenie testu:

22-21 bodov: Zodpovedá norme.

20-19 bodov: Hraničný stav, ak pozorujete ešte iné príznaky, je lepšie poradiť sa s lekárom, môže ísť aj o iné ochorenie.

18 a menej bodov: Poraďte sa s lekárom.

Zdroj: Slovenská Alzheimerovho spoločnosť