Antropológ: Kosti, ktoré sa našli v Tichomorí, patria legendárnej letkyni

Earhartová a jej navigátor Fred Noonan boli naposledy spozorovaní 2. júla 1937, keď sa na palube dvojmotorového stroja Lockheed Electra vydali z Novej Guiney na poslednú etapu cesty okolo sveta. Osud slávnej letkyne je odvtedy predmetom špekulácií.

Záver novej štúdie je založený na skúmaní údajov o kostiach nájdených v roku 1940 na pustom ostrove Nikumaroro, ktorý je dnes súčasťou štátu Kiribati. Pozostatky antropológ k dispozícii nemal, lebo sa stratili. Vychádzal iba z dát z meraní lebky a kostí z paže a nohy, ktoré jeho predchodcovia zadovážili v roku 1941. Vtedy však vedci ešte konštatovali, že sa jedná o kosti mužské.

Podľa Jantzeho bola ale v 40. rokoch forenzná antropológia v plienkach a anatóm, ktorý kosti ohľadával, sa mýlil. Sám Jantze už v roku 1998 na základe údajov o kostiach raz určil, že patrili žene európskeho pôvodu s výškou zodpovedajúcou zhruba výške Earhartovej. Iná skupina vedcov ale v roku 2015 jeho teóriu odmietla a za správny vyhlásila pôvodný výsledok ohliadky kostí, teda že patrili mužovi.

Antropológ z univerzity v americkom štáte Tennessee sa ale nevzdal a na základe nového výskumu, ktorého výsledky zverejnil v časopise Forensic Anthropology, vyhlásil, že dôkazy "ukazujú (na Earhartovú) dosť silno". V novom výskume využil Jantze okrem dát z meraní zo 40. rokov napríklad údaje o obvodu pásu slávnej letkyne, ktoré vyčítal z jej nohavíc. Dĺžku jej paží potom odvodil z fotografie, na ktorej Earhartová drží kanister s palivom.

Podľa Jantzeho nová analýza preukázala, že "kosti zodpovedajú Earhartovej vo všetkých ohľadoch, o ktorých vieme alebo ich môžeme rozumným spôsobom vyvodiť". Je podľa neho vysoko nepravdepodobné, že by sa na tichomorskom ostrove našli kosti, ktoré by sa natoľko podobali kostiam Amelie Earhartovej.

"Myslím, že máme vážne dobrý dôkaz, že je to ona," povedal Jantze v rozhovore poskytnutom agentúre AP.

Priekopníčka ženského lietania Earhartová v roku 1928 v tridsiatich rokoch preletela Atlantik, o dva roky neskôr prekonala rýchlostný rekord v ženskom lietaní a v 34 rokoch preletela oceán znovu, tentoraz sama. Po vzore prvého sólového pokoriteľa Atlantiku Charlesa Lindbergha bola prezývaná "Lady Lindy" a jej životný príbeh je súčasťou povinného učiva na amerických školách. V roku svojej štyridsiatky si naplánovala cestu okolo sveta.

Cestu spolu s navigátorom začala 20. mája 1937 v kalifornskom Oaklande a zamierila na juhovýchod. Z Miami 1. júna odleteli Earhartová a navigátor Fred Noonan do Portorika a potom na juh do Brazílie, odkiaľ sa vydali cez Atlantik do Senegalu. Preleteli Afriku a z eritrejského Assabu zamierili do Indie. Ďalej leteli cez Barmu, Singapur a Indonéziu na sever Austrálie a na Novú Guineu. V tej chvíli ostávalo prekonať poslednú štvrtinu cesty, 11 000 kilometrov nad Tichým oceánom.

Earhartová sa naposledy ohlásila 2. júla ráno s tým, že im dochádza palivo a že nevidí hliadkovú loď Itasca, na ktorej ich majú doplniť. Prezident Franklin Roosevelt následne nariadil rozsiahle pátranie. Všetko ale bolo márne a pilotka bola 5. januára 1939 úradne vyhlásená za mŕtvu. Jej nejasný koniec spôsobil vznik mnohých konšpiračných teórií.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.