Zabijak med. Aké nebezpečenstvá môže skrývať?

S lyžičkou sladkej dobroty si totiž môžeme do tela nanosiť aj patogény, alergény, zvyšky pesticídov a ďalšie karcinogénne látky. Ako teda zistiť, či je pohár medu na vašej poličke bezpečný?

Lichotivá reč je ako slučka potretá medom. To je citát starovekého gréckeho filozofa Diogena zo Synopy a podobne ako ďalšie naznačuje skutočnosť, že med bol od vekov synonymom jednak chutného potešenia, no aj potenciálneho nebezpečenstva skrytého práve za jeho sladkú „tvár“. Rozhodne nechceme túto hustú lepkavú tekutinu, ktorú svojou usilovnosťou zhromažďujú včely, démonizovať. Napokon, patrí k vôbec najstarším sladidlám na svete.

Už naši pravekí predkovia si všimli, že v úľoch a hniezdach divokých včiel sa ukrýva energetická pochúťka. Medzi najstaršie doklady o tom patrí napríklad kresba v jaskyni Arana neďaleko Valencie v Španielsku znázorňujúca ženu s krčahom v ruke obklopenú včelami, ktorá zostupuje z vyvýšeniny (možno zo stromu), cez ktorú sa dostala k úľu. Vek kresby archeológovia odhadujú na zhruba sedem- až osemtisíc rokov.

Starovekí Gréci považovali med za potravu bohov, na rituálne účely využívali tieto „slzy boha Slnka“ aj starovekí Egypťania, ktorí ho dokonca pridávali aj do zmesi na balzamovanie tiel. Skrátka, história medu a jeho využívania je dlhá a bohatá. A od dávnych čias ľudstvo pozná aj jeho zdravotné, výživové a antibakteriálne účinky. No kým v dávnej minulosti ľudia vyberali väčšinou len prebytky medu, ktoré včely prirodzene vytvárali, neskôr sa začali venovať chovu včiel cielene.

Územie Slovenska bolo hojnosťou medu známe, či už ho produkovali brtníci (ktorí vyberali práve med divokých včiel) alebo tradiční včelári. Veľkú zmenu prinieslo priemyselné poľnohospodárstvo a hnojenie, ktoré na jednej strane vytvorilo obrovské lány jednodruhových kvitnúcich rastlín (a „zaviedlo“ do praxe napríklad repkový med), na strane druhej sa stalo rizikom.

Postreky a rôzne pesticídy totiž nielen hubia včely a iný hmyz, ale ich rezíduá sa začali dostávať do pôdy, do spodnej vody, ale napríklad aj do medu. Z všeliečivého „zázraku“ sa tak stalo potenciálne nebezpečenstvo. No nielen pesticídy môžu byť problémom. Kde všade teda číhajú a ako sa im vyhnúť?

Zmätené včely
Ako sa teda škodliviny v tejto inak zdravej potravine ocitnú? „Niektoré škodlivé látky, ako napríklad pesticídy a ťažké kovy, sa dostavajú do medu z nektáru, ktorý včely zbierajú z kvetov rastlín,“ vysvetľuje Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémii vied, ktorý sa už vyše desať rokov venuje skúmaniu a testovaniu medu.

„Existujú však aj škodlivé látky, ktoré sa môžu dostávať priamo do medu z obalov a priamym účelovým pridávaním rôznych farbív a vonných esencií. Treťou skupinou látok sú také, ktoré vznikajú dlhodobým skladovaním alebo zahriatím medu a ktoré sa potom v ňom akumulujú.“ Poďme si teda na ne postupne trochu posvietiť.

Asi najznámejšími a najobávanejšími sú pesticídy, pretože pri niektorých sa preukázalo, že môžu vážne poškodzovať aj ľudské zdravie. V roku 2012 sa vedci z University of Neuchâtel vo Švajčiarsku rozhodli preskúmať rozšírenie neonikotinoidov po svete. Táto skupina insekticídov totiž silne pôsobí na nervový systém hmyzu vrátane včiel (o rok neskôr ich Európska únia dočasne zakázala, pretože sa ukázalo, že niektoré včely boli pod vplyvom týchto látok natoľko dezorientované, že neboli schopné po zbere nektáru trafiť naspäť do úľa).

Výskumný tím pod vedením Alexa Aebiho požiadal svojich kolegov, priateľov a príbuzných, aby zo svojich zahraničných ciest priniesli med. Za tri roky nazhromaždili 198 vzoriek zo všetkých kontinentov, s výnimkou Antarktídy. Ich testy priniesli šokujúce výsledky – až v 75 percentách medov našli aspoň jednu z piatich testovaných zlúčenín (pre zaujímavosť, boli nimi acetamiprid, clothianidin, imidacloprid, thiacloprid a thiamethoxam).

„Zaujímavosťou uvedenej štúdie je aj skutočnosť, že niektoré neonikotinoidy boli nájdené aj v medoch na Novom Zélande, kde sa nepoužívajú žiadne zo spomínaných látok,“ upozorňuje Juraj Majtán. „Škodia predovšetkým prirodzeným opeľovačom ako včely a čmeliaky a výrazne sa podieľajú na znižovaní počtu včiel celosvetovo. Koncentrácia týchto pre včelu škodlivých látok v mede však neohrozuje ľudské zdravie a nedosahujú kritické koncentrácie,“ upokojuje.

Problémom však môže byť takzvaný kokteilový efekt. Odborníci ním označujú skutočnosť, že sa nám v organizme hromadia rôzne chemické látky v koncentráciách, ktoré samy osebe škodlivé nie sú. No nikto zatiaľ nevie odhadnúť, čo spôsobí ich vzájomná kombinácia. A dostávame ich odvšadiaľ – z vody, jedla, oblečenia, ale aj z kozmetiky či prostredia okolo nás.

Ak by ste si však chceli nechať otestovať med na prítomnosť pesticídov, nepochodíte. „V našom laboratóriu a ani nikde na Slovensku sa takáto analýza nerobí, keďže ide o pomerne nákladnú analýzu vyžadujúcu si špecifické prístrojové vybavenie. Navyše, ak by sa aj takéto merania robili u nás, nie sú úplne relevantné, keďže by laboratórium muselo byť akreditované na daný typ analýz,“ dôvodí Majtán.

Nebezpečenstvo z poličky
Čo sa však v mede zistiť dá, je prítomnosť takzvaného HMF. Pod touto skratkou sa skrýva zložito znejúca zlúčenina 5-hydroxymetyl-2-furaldehyd, na ktorej výskum sa špecializuje Peter Šimko z Oddelenia potravinárskej technológie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Ten upozorňuje, že sladenie medom nemusí byť vždy až taký zdravotný benefit, ako by sme chceli.

„Táto kontaminujúca látka sa nachádza v mede alebo hnedom cukre, no napríklad nie v bielom,“ vysvetľuje. „Vzniká spontánnym rozkladom sacharidov, ktoré sa v mede, respektíve všeobecne v cukre nachádzajú. Čím je med starší, tým viac HMF obsahuje, preto aj Európska komisia stanovila najvyššie prípustné koncentrácie HMF. Ak sa med nesprávne skladuje, HMF tam môže byť naozaj požehnane.“

Limit pre med v rámci Európskej únie je 40 miligramov na kilogram, ak med pochádza z tropických oblastí, tak maximálne dvojnásobok. „No pri starých medoch sme namerali hodnoty 300, 500 aj 700 mg na kilogram, pričom mali niekoľko rokov.“ Tento proces vzniká v mede (ale napríklad aj v

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.