Zabijak med. Aké nebezpečenstvá môže skrývať?

S lyžičkou sladkej dobroty si totiž môžeme do tela nanosiť aj patogény, alergény, zvyšky pesticídov a ďalšie karcinogénne látky. Ako teda zistiť, či je pohár medu na vašej poličke bezpečný?

Lichotivá reč je ako slučka potretá medom. To je citát starovekého gréckeho filozofa Diogena zo Synopy a podobne ako ďalšie naznačuje skutočnosť, že med bol od vekov synonymom jednak chutného potešenia, no aj potenciálneho nebezpečenstva skrytého práve za jeho sladkú „tvár“. Rozhodne nechceme túto hustú lepkavú tekutinu, ktorú svojou usilovnosťou zhromažďujú včely, démonizovať. Napokon, patrí k vôbec najstarším sladidlám na svete.

Už naši pravekí predkovia si všimli, že v úľoch a hniezdach divokých včiel sa ukrýva energetická pochúťka. Medzi najstaršie doklady o tom patrí napríklad kresba v jaskyni Arana neďaleko Valencie v Španielsku znázorňujúca ženu s krčahom v ruke obklopenú včelami, ktorá zostupuje z vyvýšeniny (možno zo stromu), cez ktorú sa dostala k úľu. Vek kresby archeológovia odhadujú na zhruba sedem- až osemtisíc rokov.

Starovekí Gréci považovali med za potravu bohov, na rituálne účely využívali tieto „slzy boha Slnka“ aj starovekí Egypťania, ktorí ho dokonca pridávali aj do zmesi na balzamovanie tiel. Skrátka, história medu a jeho využívania je dlhá a bohatá. A od dávnych čias ľudstvo pozná aj jeho zdravotné, výživové a antibakteriálne účinky. No kým v dávnej minulosti ľudia vyberali väčšinou len prebytky medu, ktoré včely prirodzene vytvárali, neskôr sa začali venovať chovu včiel cielene.

Územie Slovenska bolo hojnosťou medu známe, či už ho produkovali brtníci (ktorí vyberali práve med divokých včiel) alebo tradiční včelári. Veľkú zmenu prinieslo priemyselné poľnohospodárstvo a hnojenie, ktoré na jednej strane vytvorilo obrovské lány jednodruhových kvitnúcich rastlín (a „zaviedlo“ do praxe napríklad repkový med), na strane druhej sa stalo rizikom.

Postreky a rôzne pesticídy totiž nielen hubia včely a iný hmyz, ale ich rezíduá sa začali dostávať do pôdy, do spodnej vody, ale napríklad aj do medu. Z všeliečivého „zázraku“ sa tak stalo potenciálne nebezpečenstvo. No nielen pesticídy môžu byť problémom. Kde všade teda číhajú a ako sa im vyhnúť?

Zmätené včely
Ako sa teda škodliviny v tejto inak zdravej potravine ocitnú? „Niektoré škodlivé látky, ako napríklad pesticídy a ťažké kovy, sa dostavajú do medu z nektáru, ktorý včely zbierajú z kvetov rastlín,“ vysvetľuje Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémii vied, ktorý sa už vyše desať rokov venuje skúmaniu a testovaniu medu.

„Existujú však aj škodlivé látky, ktoré sa môžu dostávať priamo do medu z obalov a priamym účelovým pridávaním rôznych farbív a vonných esencií. Treťou skupinou látok sú také, ktoré vznikajú dlhodobým skladovaním a

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.