Čierneho kašľa opäť pribúda, môže zabíjať

U mnohých ľudí už "vyprchalo" pôvodné očkovanie, pričom choroba môže byť smrteľná. iDNES prináša  ďalší diel seriálu Návrat chorôb našich predkov.

Prejavuje sa typickými úpornými záchvatmi dráždivého kašľa, po ktorých nasleduje hlasný sípavý nádych. Na konci záchvatu môže nastúpiť nevoľnosť a zvracanie. Záchvaty kašľa môžu trvať dlhšie ako dva mesiace, dokonca až sto dní. Často sa objavujú v noci a sú veľmi vyčerpávajúce. Najprv sa však čierny kašeľ prejavuje pomerne nenápadne.

"Prvotné príznaky, ako je zvýšená teplota, nádcha, nechutenstvo a pokašliavanie, sú podobné iným infekciám dýchacích ciest a len málokedy vedú k podozreniu na čierny kašeľ. V ľudskej populácii sa vyskytujú bežne a môžu byť vyvolané mnohými rôznymi pôvodcami," povedal docent Rastislav Maďar, vedúci Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity a tiež predseda Koalície pre podporu očkovania.

Až po desiatich až pätnástich dňoch sa čierny kašeľ rozvinie do svojich typických príznakov vrátane dávivých záchvatov kašľa - preto sa mu tiež niekedy hovorí dávivý kašeľ. 

Nedostatočné očkovanie
Proti čiernemu kašľu sa pritom očkuje už od roku 1958, prečo je teda zrazu zase na vzostupe? Zmenil sa spôsob očkovania, respektíve používaná vakcína. Tá pôvodná bola síce účinná, ale obsahovala celú bunku bakteriálneho pôvodcu, čo mohlo vyvolávať nepríjemné vedľajšie účinky - kŕče. Niektorým deťom sa vôbec neodporúčala.

"Pokrok v medicíne priniesol bezpečnejšiu, takzvanú acelulárnu vakcínu s obsahom len malej časti baktérie. Tá je však slabšia a tým sa skrátila dĺžka ochranného účinku. Proti čiernemu kašľu sa teda musí očkovať častejšie a vakcinácia sa odporúča aj v dospelom veku, dokonca aj v gravidite na ochranu dieťaťa, kým bude samo chránené vlastným očkovaním," uviedol Rastislav Maďar z Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia ostravskej lekárskej fakulty.

Prvé mesiace po narodení síce chránia dieťa protilátky od matky, podľa Maďara však dnešná generácia tehotných nemôže automaticky rátať s dostatočnou hladinou zo svojho detstva.

"Vo vyspelých krajinách je bežné, že sa pred narodením dieťaťa očkujú aj rodinní príslušníci, vrátane babičiek a dedov. Nákaza zraniteľných dojčiat hrozí najmä od najbližších osôb," poznamenal Maďar.

Nemalý vplyv na vzostup ochorenia má aj vzrastajúci počet ľudí s menej výkonným imunitným systémom a taktiež naďalej posilňujúci fenomén cestovania: čiernym kašľom sa môže človek nakaziť napríklad aj na letisku alebo v lietadle.

Láme rebrá i zabíja
Pôvodcom choroby je baktéria Bordetella čierny kašeľ. Z pacienta na nenakazeného človeka sa prenáša vzduchom, respektíve kvapôčkovou infekciou. Vyskytuje sa na celom svete, v rozvojových i rozvinutých krajinách. Baktérie neskôr "kolonizujú" povrch dýchacích ciest, rozmnožujú sa tam a spôsobujú zápal až nekrózu (smrť buniek a tkanív). V dýchacích cestách sa navyše hromadí hlien, ktorý tiež sťažuje dýchanie.

Práve záchvaty kašľa sú veľmi únavné, vyčerpávajúce. Môžu spôsobovať i ďalšie nepríjemnosti z mechanického namáhania organizmu: krvácanie z nosa i očí, objaviť sa môže aj pruh a niekedy dokonca aj zlomené rebrá. Časté vracanie zasa môže spôsobiť narušenie rovnováhy vnútorného prostredia organizmu a vyvolávať kŕče. "Pri ťažších stavoch dochádza ku kolapsu pľúc, poruche dýchania a premodrávaniu s nedostatočným okysličením tkanív a orgánov," povedal docent Maďar.

Pripomenul, že čierny kašeľ patrí medzi zákerné choroby, ktoré môžu mať smrteľný priebeh. Ako sa to stalo pred dvoma rokmi u novorodenca. "Dievča vo veku dvoch mesiacov zomrelo na kardiálne zlyhanie v dôsledku pľúcnej hypertenzie," povedal vlani český Štátny zdravotný ústav vo svojej správe o čiernom kašli v roku 2016.

Keď antibiotiká nepomôžu
Docent Rastislav Maďar z Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia ostravskej lekárskej fakulty pripomenul, že u časti adolescentov a dospelých môže čierny kašeľ prebiehať mierne, takže títo nakazení ľudia sa pohybujú medzi zdravými a nevedomky sa podieľajú na prenose infekcie.

"Z hľadiska pravdepodobného ťažšieho priebehu nákazy patria k rizikovým skupinám hlavne deti do jedného roka veku, tehotné ženy a chronicky chorí, najmä starší ľudia," zdôraznil Maďar.

Liečba čierneho kašľa je možná antibiotikami, problémom však býva, že správna diagnóza nie je stanovená včas. Neskoršie nasadenie antibiotík už nemusí mať na priebeh choroby zásadný vplyv, baktérie totiž vylučujú do krvného obehu toxín, na ktorý antibiotiká nemajú vplyv.

"Neskôr antibiotiká už pacientovi neuľavia, zníži však aspoň jeho infekčnosť pre okolie. Najťažšie stavy vyžadujú intenzívnu liečbu na JIS," dodal docent Maďar.

Príznaky čierneho kašľa

  • Suchý, dráždivý a sípavý kašeľ, ktorý nereaguje na bežnú liečbu
  •  Dávenie až zvracanie
  • Zástava dychu
  • Zvýšená teplota
  • Chudnutie, celková schvátenosť
  • Vykašliavanie hlienu