Choroby skryté v zuboch. Ako môže kaz ovplyvniť srdce či mozog

Zuby sú paradox. Vyzerajú ako neživé (veď ich sklovinu z 95 percent aj tvoria anorganické látky), no keď bolia, tnú do živého ako máločo. A ich paradox spočíva aj v tom, že hoci sa diagnóz s nimi spätých bojíme ako upír kríža (lebo bolesť, peniaze, štrbavý úsmev), v hĺbke duše pri nich zostávame pokojní. Veď nejde o život...

Nuž, dovoľte nám opraviť vás. Človeka o život v skutočnosti môže pripraviť aj jediný pokazený zub. A keď sa neliečený problém na zube spojí s náchylnosťou na vážne ochorenie, dostávame sa na vskutku rizikový level. Nechceme vás strašiť, no v situácii, keď preventívnu prehliadku u zubného lekára ignoruje polovica dospelých Slovákov, je minimálne vhodné si to pripomenúť.

Buď kazy, alebo zápal
„Ústa sú vstupnou bránou do organizmu a tiež zrkadlom zdravia alebo choroby,“ začína svoje rozprávanie Neda Markovská, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre zubné lekárstvo. A práve prostredníctvom úst si môžeme zarobiť na vcelku slušné zdravotné problémy. Dôvod? Mikroorganizmy. „Žije ich tu asi tisíc známych druhov a nikde inde sa nerozmnožujú takým tempom,“ konštatuje pre český magazín Téma Zdeněk Broukal z Ústavu klinickej a experimentálnej stomatológie.

Každý človek by sa mal preto snažiť predovšetkým o jedno: čo najsystematickejšie im to rozmnožovanie komplikovať. Pomáhať si pri tom máme štyrmi piliermi ústneho zdravia: obmedzovaním príjmu sladených nápojov a sladených potravín, dobrou zubnou ústnou hygienou s podporou remineralizácie skloviny, pravidelnými návštevami zubného lekára a na jeho odporúčanie aj dentálneho hygienika.

Tou najdôležitejšou aktivitou je však kvalitné odstraňovanie zubného povlaku z jedla a nápojov, lebo práve on je pre mikroorganizmy ideálnou živnou pôdou. Keď sa premnožia, človek si zarába na dva typy problémov – podľa toho, ktoré baktérie uňho prevládajú.

„U niektorých pacientov prevažujú kazotvorné baktérie, u iných zasa tie, ktoré spôsobujú zápal parodontu,“ komentuje Neda Markovská. Z hľadiska dosahov na celkové zdravie sú nebezpečné obe rovnako, tie druhé však zvykneme častejšie prehliadať. Preberme si ich teda v skratke obe.

Ako hnisajúca rana
Zubný kaz. Komplikácia, ktorá nás obvykle pripraví o menšiu či väčšiu časť zuba. Tým sa to však nemusí skončiť. Vážnejšie ťažkosti nastávajú, ak pokročilý neliečený kaz poškodí zubnú dreň, ktorá nie je liečená a v okolí koreňa zuba vznikne vačok: potenciálna ložisková infekcia.

„Ak je mŕtvy zub včas odhalený, najlepším riešením je starostlivé vyčistenie všetkých priestorov, kde sa často infikovaná zubná dreň pôvodne vyskytovala, a ich hermetické zaplnenie špeciálnymi materiálmi,“ opisuje pre české Lidové noviny Ladislav Korábek zo Stomatologickej kliniky 1. LF UK a VFN v Prahe.

Mŕtve zuby však niekedy nespôsobujú žiadne problémy, a ak človek nechodí na pravidelné prehliadky, nebývajú odhalené a ošetrené. Potom z nich hrozí napríklad aj nebezpečenstvo rozsevu infekcie v ľudskom tele. Premnožené baktérie, respektíve ich škodlivé produkty v podobe toxínov a enzýmov, sa totiž skôr či neskôr vydajú na púť krvnou cestou do vzdialených orgánov ľudského tela a začnú tam robiť paseku.

Podobné je to pri baktériách spôsobujúcich zápal. Tie sa najskôr uchytia na takzvanom parodonte, teda tkanivách vôkol zuba, ktoré nám ho upevňujú v zubnom lôžku. Ako podotýka Neda Markovská, jediné tkanivo parodontu, ktoré môžeme vidieť, je ďasno. A to sa v prípade zápalu aj ohlasuje ako prvé: krvácaním. Mávnuť rukou pritom netreba ani nad jedinou kvapkou krvi: ďasno pri čistení zubov či nebodaj pri jedení jednoducho nemá prečo krvácať. A keď už raz začne, treba okamžite navštíviť zubára.

Učičíkať by nás nemalo ani to, keď sa krvácanie na nejaký čas zastaví. Lebo zápal parodontu sa len veľmi zriedka vylieči sám od seba. Obvykle má úplne iný priebeh: baktérie postupne zničia úpon, ktorým sa ďasno upína na krčok zuba, a zápal sa rozšíri na kostné lôžko.

„Výsledkom je parodontitída, teda zapálenie kosti okolo zubov. Táto choroba nebolí, a kým sa človeku nezačnú kývať zuby – čo nastáva až v neskorej fáze, často po desiatkach rokov – mnohí ju vôbec neberú do úvahy. Treba si však uvedomiť, že pre organizmus znamená neliečená parodontitída na 28 zuboch to isté, akoby sme mali na koži ranu vo veľkosti dospelej dlane, ktorá hnisá.“ (Iba pre poriadok dodávame – áno, parodontitída je tá istá choroba, ktorú občas zvykneme zastaralo pomenúvať paradentózou.)

Konečný dosah? Ten istý ako pri neliečenom kaze či neodstránenom mŕtvom zube. Zápalotvorné baktérie sa krvnou cestou vydávajú do vzdialených orgánov. A najčastejšie si to odnesie srdce, respektíve kardiovaskulárny systém. Teda presne tá sústava orgánov, na ktorú Slováci umierajú najviac.

Zuby a srdce
Štúdie súvislosť medzi zubami a inými orgánmi preukazujú čoraz častejšie. Výskum, publikovaný v odbornom časopise British Medical Journal, ktorý porovnával zdravotné záznamy jedenásťtisíc Škótov v priebehu ôsmich rokov, potvrdil, že zanedbaná ústna hygiena znamená o sedemdesiat percent vyššie riziko srdcových ochorení. Hoci priamy súvis zatiaľ vedecké bádanie kvôli etickým otázkam nepreukázalo (pretože by asi nikto nepovolil skúmať časť pozorovanej skupiny bez adekvátnej liečby parodontitídy), minimálne nepriamy dôkaz ponúkajú aj v susednom Česku.

Tamojšie oddelenie parodontológie Ústavu klinickej a experimentálnej stomatológie 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej totiž skúmalo vzorky skupiny ľudí s parodontitídou, ktorí sa zároveň podrobili operácii na miestnej kardiochirurgii. Tam im vymieňali buď časť aorty, alebo srdcovú chlopňu. Vedúci oddelenia Ladislav Korábek pre Tému potvrdil, že vo všetkých vzorkách tkanív odobratých pri operácii našli nukleovú kyselinu práve parodontálnych patogénov.

Tieto mikróby sú riadne potvory. Keď totiž prídu do kontaktu s výstelkou našich ciev, sú schopné ju biochemicky meniť. Pravdepodobne na stenách ciev podporujú tvorbu „tukových“ aterómových plátov, ktoré zužujú prietok krvi, čím prispievajú k problémom so srdcom. Pretože nepriechodnosť zásobovacej tepny je častou príčinou infarktu.

„Nemôžeme síce s istotou tvrdiť, že parodontálne mikróby sú schopné celý tento proces samy naštartovať, ale rozhodne ho urýchľujú,“ hovorí Korábek. Ťažkosti

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.