Pôvodne fosíliu našiel chýrny paleontológ Joachim Barrande a po znovuotvorení zrekonštruovanej Historickej budovy Národného múzea sa stane súčasťou stálej expozície, píše iDNES.
Vedci z Národného múzea, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej a Geologického ústavu Akadémie vied ČR, ktorí sa na objave podieľali, zároveň tvrdia, že je dôkazom toho, že vtedajšia suchozemská flóra už bola schopná produkovať kyslík a musela mať teda zelenú farbu. Vedci o tom informovali vo vedeckom časopise Nature Plants.
Objav je zaujímavý hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade sa jedná vďaka jej veku 432 miliónov rokov o najstarší jednoznačný makroskopický zvyšok suchozemskej rastliny, zároveň však udivuje aj svojou veľkosťou. Doteraz známe najstaršie rastlinné zvyšky z Írska totiž boli len niekoľko milimetrov veľké a ani ďalšie silurské nálezy z Veľkej Británie alebo z Brazílie nepresahujú 2,5 centimetra. Český nález má zhruba 6 centimetrov.
Spomínaná rastlina na svoju príležitosť "prehovoriť" čakala v múzejných depozitároch celých 150 rokov. Našiel ju totiž v skalách u stredočeských Lodenic už slávny francúzsky paleontológ Joachim Barrande, s ktorého zbierkou sa neskôr dostala do zbierok Vlasteneckého (dnešného Národného) múzea. Nikto však fosílii nevenoval pozornosť. Pravdepodobne nebola taká atraktívna ako prvohorné pozostatky fauny vrátane trilobitov. Exemplár bol určený ako fosílna riasa nejasného zaradenia - Fucoides - a uložený do debny v pivničnom depozitárovi Národného múzea, kde zostal úplne nepovšimnutý.
Ľudské ruky sa ho dotkli znovu až v roku 2011, keď paleontológovia pred rekonštrukciou historickej budovy Národného múzea sťahovali zbierkové predmety do depozitárov v Horných Počerniciach. Pri ich triedení paleontológ Vojtěch Turek v domnelej riase rozoznal suchozemskú fosílnu rastlinu a odovzdal ju na ďalšie spracovanie kolegom špecialistom. Tí sa vydali na Barrandeom označené miesto nálezu, tzv. Barrandove jamy pri Lodeniciach, a našli množstvo ďalších cooksonií (rod vyhynutých suchozemských vyšších rastlín). Žiadna ale už nedosahovala kvalitu Barrandovho nálezu.