Umelé bravčové, psie, ľudské. Mäso z laboratória prináša etickú výzvu

Takúto provokatívnu otázku predhodil na internete populárny evolučný biológ Richard Dawkins. Nepriamo mu odpovedá austrálsky výskum. Naznačuje, že ľudia nemajú záujem o žiadne umelé mäso, píše Xman.cz.

Ak bolo cieľom twitterovej poznámky Richarda Dawkinsa vyvolať verejnú diskusiu, ako neskôr vysvetlil, podarilo sa mu to. Mäso "zbavené emócií" totiž kladie ľuďom nové výzvy. V laboratóriách vyšľachtené živočíšne bielkoviny napríklad odbúravajú základnú kritiku vegetariánov a vegánov, nemožno sa u neho totiž pohoršovať nad utrpením zvierat alebo nad negatívnymi dôsledkami jeho konzumácie pre životné prostredie. Preorientovali sa teda odporcovia mäsovej produkcie na laboratórne mäso? A zvyšok spoločnosti? Predbežná odpoveď hovorí, že umelé mäso neláka nikoho.

Naznačuje to minuloročný Prieskum potenciálneho trhu, ktorý spracovali Matti Wilksová a Clive Philips z austrálskej Univerzity v Queenslande. "Mohlo by to byť jednoduché riešenie, ale nie je," spochybňujú budúcnosť mäsa z laboratória hneď v úvode svojej štúdie.

"Pozitívny vzťah ku konzumácii mäsa zostáva v ľudskej spoločnosti stále veľmi silný, napriek dôkazom o tom, že škodí životnému prostrediu. Informácií o tom, ako môže konzumácia mäsa ničiť prírodu, pribúda," pripomínajú. Lenže priznávajú, že záujem o mäso napriek tomu neklesá.

Ak sa ho teda ľudstvo nechce vzdať, mohlo by byť riešením mäso pestované in vitro, v laboratóriách. "Lenže ako sme zistili, záujem o neho nikto nemá," sumarizujú výskumníci.

Vyskúšať snáď, jesť pravidelne nie
Svojim dotazníkom oslovili 670 respondentov, mužov aj ženy, s rôznym sociálnym zázemím, politickým zmýšľaním, vzdelaním aj stravovacími návykmi. Odpovedať mali na jednoduchú otázku: "Ochutnali by umelo vytvorené mäso?"

Reakcia bola viacmenej totožná naprieč spektrom respondentov. "Zhruba dve tretiny ľudí by novinku radi ochutnali, ale menej ako jedna tretina z nich by chcela v konzumácii umelého mäsa pokračovať pravidelne," hovorí Wilksová. Medzi tých, ktorí by takéto mäso vyskúšali, patrili skôr muži. Postoj žien bol vlažnejší. O laboratórne mäso mali väčší záujem ľudia liberálnych názorov ako tí konzervatívneho zmýšľania.

Vegetariáni a vegáni na jednej strane vnímali rozdiel medzi mäsom umelým a tým z fariem silnejšie, ale ich ochota vyskúšať laboratórne mäso bola ešte menšia ako u konzumentov mäsa.

"Áno, v priemere brali všetci opýtaní umelé mäso v porovnaní s mäsom z farmy ako čistejší variant, nezaťažený antibiotikami, chemikáliami alebo ďalšími etickými a environmentálnymi rizikami. Lenže súčasne je pre všetkých menej prirodzené, menej chutné a celkovo nelákavé," dodáva Philips. Ako trvalú náhradu za mäso z farmy by sa pre laboratórne mäso rozhodla len menšina z opýtaných.

Radšej psíka alebo mačičku?
Výskumníci z Queenslandu trochu popustili uzdu fantázii a pýtali sa respondentov aj na ich ochotu ochutnať vďaka laboratóriám netradičné zdroje mäsa. Napríklad psie, mačacie či konské.

Ani toto nebolo lákadlo. Umelú koninu by aspoň raz rado ochutnalo iba 36 respondentov, žiadny z nich však nemal záujem o koninu z mäsiarstva, a v prípade psov a mačiek by k jednorazovému experimentu s umelým mäsom bolo ochotných len 21 ľudí.

Matti Wilksovú prekvapilo, aký silný negatívny postoj ľudia k umelému mäsu zaujímajú. "Vegetariáni, ktorí už mäso nejedia, sa v našej štúdii počítajú medzi tých, ktorí by s konzumáciou umelého mäsa váhali najviac."

Autori výskumu na záver konštatujú, že záujemcov je tak málo, že by sa takéto mäso neoplatilo ani vyrábať a komerčne ponúkať.

A odpovedajú vlastne aj na Dawkinsovu otázku: "Za podobnej situácie si možno ťažko predstaviť, že by ľudia s odporom voči kanibalizmu niekedy začali jesť ľudské mäso vyrobené v laboratóriách."

Laboratórny kanibalizmus a etika
Owen Schaefer, profesor Centra biomedicínskej etiky Národnej univerzity v Singapure, však pripomína, že otázka, ktorú si Dawkins položil, nie je v bunkových laboratóriách novinkou. A že predstava, že nejaký konceptuálny umelec ponúkne v budúcnosti svoj mäsitý derivát k ochutnávke, vraj nie je úplne nereálna.

Sám Schaefer si reakciou nie je istý. "Máme ľuďom hovoriť, že je to zlé a zakazovať im to?" pýta sa. A nenachádza žiadny presvedčivý eticko-filozofický argument. "Nikto nebol zabitý, ničie telo nebolo znesvätené," uvádza.

Dodáva však aj druhú polovicu: "Napriek tomu tu jeden okrajový problém je. Mohol by totiž vzniknúť nezdravý posun v ľudskom myslení: namiesto ľudských bytostí by ste ľudí mohli začať vnímať len ako mäso."