Alergikom sa priťažilo. Môže za to stres aj otepľovanie

Naozaj nás príroda trápi viac a viac, alebo sme len precitlivení? Vedci sa prikláňajú k prvému variantu, píše iDNES.

Alergiou podľa všetkého trpí čím ďalej viac ľudí: najrýchlejšie počet stúpa pri alergii na arašidy, hneď ďalšie na rade sú tie sezónne. "Asi to má čo robiť s hygienou," vysvetľuje americký lekár Clifford Bassett. "Mnoho štúdií naznačilo, že prehnané umývanie a príliš čisté životné prostredie počas prvého roku života neprospievajú imunitnému systému."

Navyše malé deti trávia čím ďalej viac času v mestách, kde je to s peľovými alergiami paradoxne horšie ako na vidieku. Smog pomáha rýchlejšiemu šíreniu peľov a nečistoty vo vzduchu zase zhoršujú astmu.

Robíme si to sami?
"Tento rok to naozaj nie je žiadna sláva," potvrdil magazínu Lifehacker tiež Sujan Patel, špecialista na alergológiu a imunológiu z New York University. Má vysvetlenie, prečo sa sezónne alergie každoročne zhoršujú: "Z veľkej časti za to môže globálne otepľovanie a hromadenie skleníkových plynov, hlavne oxidu uhličitého, v atmosfére. Oxid uhličitý podporuje rast rastlín a tie potom začínajú skôr a vo väčšom množstve uvoľňovať pele." Peľová sezóna zároveň trvá dlhšie.

Vplyv klimatických zmien na rastliny a poťažmo na alergikov už potvrdilo viacero výskumov. Štúdia publikovaná v odbornom časopise Climatewire sa zamerala na sennú nádchu v Európe - počet ľudí, čo ňou trpia, sa vraj kvôli globálnemu otepľovaniu môže v budúcnosti zdvojnásobiť. A bude to práve kvôli oxidu uhličitému. Skupina amerických výskumníkov zase hľadala dôvod, prečo sa v Štátoch zhoršuje alergia na dubový peľ a u čím ďalej viac ľudí sa preklápa aj v astmu. Pravdepodobne je to kvôli extrémnym zmenám klímy.

K tomu patria aj výkyvy počasia. "K väčšej produkcii peľu prispieva mierna zima aj abnormálne vysoké jarné teploty," vysvetľuje Patel. Ak počas zimy veľmi nemrzne, začne peľová sezóna skôr. Ešte pred jej nástupom navyše čím ďalej viac ľudí trpí symptómami, ktoré sú podobné tým alergickým. "Pri výrazných zmenách a hlavne poklesoch teplôt sa môže objaviť vazomotorická nádcha," uviedla pre web Prevention alergologička Purvi Parikhová. Laicky povedané: zápal v nose, ktorý sa prejavuje rovnako, ako keby nás dráždili alergény.

Pozor na životný štýl
Za všetkým nie sú len globálne zmeny, alergie môže spustiť alebo zhoršiť aj náš spôsob života. Tak napríklad nadmerný stres je s nimi previazaný hneď niekoľkými spôsobmi. Znižuje odolnosť proti zápalom a dlhodobo aj proti podráždeniu slizníc, takže nádchu alebo pálenie očí prežívame horšie. Vedci z University of Mississippi navyše zistili, že stresové hormóny priamo podporujú tvorbu imunoglobulínu E, teda protilátok v krvi, ktoré spôsobujú alergické reakcie.

Alergické príznaky môže podporiť aj alkohol, a nemusíte pritom byť alergickí priamo na neho. Alkoholické nápoje totiž obsahujú histamín, hormón, ktorý máme v tele bežne, ale ktorý vo zvýšenom množstve môže vyvolať sennú nádchu, astmu alebo bronchitídu. Pridajte k tomu pele v ovzduší a trebárs aj miernu intoleranciu na pšenicu alebo konzervanty v pití - a z letného posedenia v záhradke je alergikova nočná mora. Podobne sa to má aj s fajčením, ktoré v spojení s peľom ešte viac dráždi pľúca a sliznice.

Keď máte alergiu

  • Zatvorte okná. Ak ste alergickí na peľ, radšej si kúpte vetrák.
  • Umývajte si často tvár aj vlasy. Inak sa peľu nezbavíte a priľne vám aj na vankúši.
  • Nesiahajte si do očí. Radšej použite upokojujúce kvapky.
  • K lekárovi choďte kedykoľvek. Alergia môže začať pokojne aj v dospelosti.
  • Lieky berte aj preventívne. Nie len vo chvíli, keď už sa alergia prejavila.
  • Nájdite, čo vám vyhovuje. Alternatívou alebo doplnkom k liekom môžu byť bylinky, zmena jedálnička či akupunktúra.