Keď čistota nie je pol života. Ktoré choroby spôsobuje sterilná domácnosť?

Čo s našimi telami a dušami robí prehnaná čistota? A kde je hranica medzi poriadkumilovnosťou a posadnutosťou?

Pamätám si na jedno leto, ktorého asi polovicu sme strávili aj s kamarátkou na brigáde na Morave. Bývali sme u známeho, ktorý mal prázdny byt, takže nás prichýlil. Vychádzali sme spolu veľmi dobre, až na niekoľko „maličkostí“. Už keď sme prvýkrát vstúpili do jeho bytu, zarazila ma priam až ukrutná čistota a poriadok, na ktorú som – ako intrákové dieťa – u mladých mužov nebola zvyknutá (kto niekedy navštívil, samozrejme, česť výnimkám, nejakú chlapčenskú izbu, dá mi určite za pravdu).

Spočiatku to vyzeralo jednoducho len tak, že náš kamarát je oná výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Prvý náznak však prišiel, keď sme si asi po týždni cez víkend spoločne urobili obed. Ešte som ledva dojedala poslednú lyžicu polievky, už nado mnou stál a číhal. Na tanier. V okamihu všetky tri umyl, až potom sme si naložili ďalší chod. A po ňom sa situácia do detailov zopakovala.

Toto malé „čudáctvo“ však nebolo jediné. Náš kamarát každý jeden deň vysával (niekedy aj dvakrát) – zdôvodňoval to tým, že sa po zemi povaľujú naše vlasy (teda najmä moje, ktoré vtedy siahali do pása). Dokonca sa mi položartom vyhrážal, že na nich uňho doma budem nosiť sieťku, aby mi, nedajbože, nejaký z nich nespadol na podlahu.

Nie, nehovorím o takých tých gučiach, ktoré sa vedia vytvoriť z vlasov a chumáčikov prachu, ak dlhšie nevysávate v byte. Prekážal mu každý jeden vlas, ktorý sa napríklad pri česaní ocitol na dlážke. Chvíľu som sa snažila hneď po sebe aj ten najmenší vlások odstrániť. No keď za mnou stál po česaní s vysávačom, vzdala som to.

Brigáda skončila úspešne a keďže sme s kamarátkou boli „pojašené“ vysokoškoláčky, brali sme to ako zvláštnu črtu, ktorou sme zabávali známych. Mnohé príbehy ľudí, ktorým kole oči každá smietka, dokonca aj tá imaginárna, však nebývajú vždy veselé. A môžu byť dokonca nebezpečné pre nich samotných či ich blízkych.

Paradox stredoveku
Posúďte sami. Scarlett Wilková ich pre Magazín DNES zozbierala celkom slušné množstvo, na ilustráciu odcitujme len niekoľko.

Aneta, na rodičovskej dovolenke, 33 rokov: „Zakaždým, keď sa dotknem peňazí, nastriekam si na ruky antibakteriálny gél. Pri predstave, koľko ľudí ich malo v ruke predo mnou, nemôžem inak. Gél striekame na ruky i deťom. Samozrejme, pred každým jedlom, po každom návrate domov, ale tiež zakaždým, keď vystúpime z metra, vyjdeme z obchodu, skrátka, keď sa niečoho špinavého dotkli.“

Martin, právnik, 37 rokov: „Deti majú ekzém na zadku. Som presvedčený, že odvtedy, keď sa naše WC zmenilo na parfumériu. Na okraji toalety nám visí množstvo farebných, prudko voňajúcich vecí a výpary z nich určite spôsobujú kožné problémy. Žena tvrdí, že to je nezmysel, a vešia tam stále ďalšie chemické kúsky. Práve nám z jednej strany záchoda tečie prudko ružový gél, z druhej ostro zelený, v odtoku sa vznáša modrá guľôčka a vonia to tam tak, že vždy, keď vojdem, dostanem nádchu.“

Ilona, 36 rokov: „Neznášam, keď mi do bytu vkročí niekto cudzí. Nedávno sa napríklad poštárka oprela o naše dvere, tak som ich potom celé umývala. Keď mi prišli kontrolovať plyn, vydezinfikovala som celú kúpeľňu, v ktorej máme kotol, aj predsieň, cez ktorú šli. Boli, samozrejme, vyzutí, ale mne prekáža už len to, že sa v mojom byte objavil človek, o ktorom nemám istotu, že je čistý, umytý.

Manžel hovorí, že som blázon, ale ja jednoducho doma nechcem cudzieho bacilonosiča. Často sa pre to hádame. On tvrdí, že naša domácnosť je taká čistá, až deti stratili prirodzenú imunitu, a preto sú stále choré. Ja, naopak, tvrdím, že keby nežili v takom čistom prostredí, boli by choré ešte častejšie.“

Posadnutosť čistotou sa nevyhýba ani známym ľuďom, v rozhovore, na ktorého obsahu si zgustli najmä zahraničné bulvárne médiá, pred dvoma rokmi herečka Cameron Diaz prezradila, že kľučku na dverách zásadne stláča lakťom. To však len v prípade, že má dlhé rukávy. Holou kožou by sa totiž vraj kľučky nedotkla, veď ktovie, kto ju predtým chytal a koľko na nej zanechal baktérií.

Jej kolegyňa Jessica Alba sa nedávno svetu zverila s tým, že po príchode do každého hotela venuje minimálne hodinu dezinfikovaniu izby. „Keď prídem, prvá vec je, že izbu poriadne vyčistím. Vždy si vozím spreje proti baktériám, ktoré použijem na každý kút.“

Keďže sa dá predpokladať, že sa ubytováva v prvotriednych hoteloch, ktorých problémom by bola čistota, ide s vysokou pravdepodobnosťou o ukážku diagnózy zvanej posadnutosť čistotou. Alebo takzvanou myzofóbiou – teda chorobným strachom zo špiny a nákazy. Trpí ňou čím ďalej, tým viac ľudí.

Aj keď postihnutí sú neraz presvedčení, že robia dobre sebe i svojmu okoliu. Paradoxom je, že kým v stredoveku sa ľudia štítili prehnanej hygieny a vody, pretože boli presvedčení, že sa ňou šíria epidémie, dnes majú mnohí opačný problém.

Ničitelia imunity
V psychologickom centre Psychoterapia Anjel sa s takýmito prípadmi stretávajú na pravidelnej báze. „Je to pomerne častá téma,“ hovorí psychológ Jan Kulhánek, ktorý na tému posadnutosť čistotou nakrútil aj vzdelávacie video. Vysvetľuje v ňom, ako rozlíšiť, kedy ide o obdivuhodnú poriadkumilovnosť a kedy o úchylné otravovanie okolia, ktorému by prospela odborná pomoc. „Problém nazývame obsedantne kompulzívna porucha, skrátene OCD,“ hovorí psychológ Kulhánek.

„Ľudia sa na mňa obracajú s otázkou, či to, čo doma vykonávajú, už patrí k OCD alebo je to ešte normálne a parametre poruchy to nespĺňa. Hranica nie je ostrá, každá domácnosť je iná. Ide však o to, kedy upratovanie plní funkciu, že sa nám potom v byte či dome žije lepšie, a kedy funkčné nie je. Kedy sa z neho stáva akási posadnutosť, to, čomu hovoríme obsesia. A to je, keď si človek v podstate nemôže pomôcť. Musí upratovať často a intenzívne, a keď to nerobí, cíti nepokoj a úzkosť.“

Tento názorový rozpor sa teraz odohráva v mnohých domácnostiach. Dostal sa však aj na oveľa väčšie ihrisko. Je témou vedeckých bádaní na rôznych miestach sveta. Prognózy sú jasné: do roku 2050 bude mať každý druhý Európan na niečo alergiu. Pretože súbežne s tým, ako sa usilovne sn

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov