O 200 rokov môže byť krava najväčším cicavcom na svete

Existovali viaceré druhy koní, tiav a lam. Smilodon, teraz už vyhynutá šabľozubá mačka okolo veľkosti dnešného afrického leva, sa preháňala cez trávne porasty, hľadajúc leňochy a mamuty.

Obrovské vydry sa živili na masívnych stromoch. A také tvory neboli len v severnej Amerike. Na každom kontinente boli cicavce v priemere oveľa väčšie v neskorom pleistocéne, geologickej epoche, ktorá sa začala približne pred 2,5 milióna rokov a skončila pred 11 700 rokmi.

Vedci už dlho diskutovali o tom, čo spôsobilo, že všetky tieto veľké zvieratá vyhynuli, zatiaľ čo mnoho ich menších náprotivkov prežilo. Tím vedcov, vedený biologičkou Felisou Smithovou analýzou vyhynutých cicavcov zistil, že veľké cicavce na každom kontinente začali zomierať približne v rovnakom čase, keď sa  prvýkrát objavili ľudia, uvádza server Scientific American

Svet bez slonov či tigrov

Pokiaľ bude tento trend pokračovať, súčasné slony, nosorožce, žirafy, hrochy, bizóny, tigre a mnoho ďalších veľkých cicavcov čoskoro zmizne, pretože primárne hrozby od ľudí sa rozšírili z lovenia, pytliactva alebo iných druhov zabíjania na nepriame procesy ako sú strata biotopov a fragmentácia. Najväčším suchozemským cicavcom by tak o 200 rokov mohla byť krava, tvrdí výskum.

Niektorí vedci hodili všetku vinu na ľudí argumetom, že nadmerný lov odsúdil megafaunu planéty k zániku. Po tom, ako sa Homo erectus rozptýlili z Afriky do Eurázie pred približne dvomi miliónmi rokov, Homo sapiens ich nasledoval pred asi 60 000 až 80 000 rokov, rozšíril sa v Eurázii a pripojil sa k neandertálcom a denisovanom.

Predpokladá sa, že Homo sapiens dosiahol Austráliu pred 50 000 až 60 000 rokmi a nakoniec sa usídlil v Amerike pred 13 000 až 15 000 rokmi. V časovej línii zániku cicavcov začali veľké zvieratá miznúť až po príchode ľudí alebo hominidov. Ale môže to byť náhoda? Iní tvrdili, že hlavným vinníkom týchto vyhynutí bolo meniace sa podnebie.

V novej štúdii Smithová a jej tím zostavili databázu všetkých suchozemských cicavcov, ktorí žili pred 65 miliónov rokov až po súčasnosť. Rozdelili túto časovú líniu na jeden milión rokov a analyzovali trendy vyhynutia pre každého z nich. "Nenašli sme vôbec žiadny vplyv klímy na vyhynutie cicavcov počas 65 miliónov rokov," hovorí.

Ale pred približne 125 000 rokov a až do dnešného dňa sa cicavce s veľkými telami pravdepodobne vymierali viac ako menšie cicavce, zistili vedci. V dôsledku toho sa znížila priemerná veľkosť prežívajúcich cicavcov. A tieto extinkcie veľkých cicavcov sú úzko spojené s výskytom ľudí.

Ľudia ako nová hrozba

V severnej Amerike priemerný cicavec vážil okolo 98 kilogramov predtým, ako prišli predkovia ľudí. Dnes je priemerná veľkosť bližšie k ôsmim kilogramom. Pre väčšinu histórie vývoja cicavcov veľkosť zvieraťa nepredpovedala jeho riziko vyhynutia. Toto spojenie sa objavilo až potom, čo hominidy začali žiť popri veľkých cicavcoch.

Toto zistenie neznamená, že klimatické zmeny nemohli vystresovať niektoré populácie voľne žijúcich živočíchov, čo by umožnilo ľuďom jednoduchšie priniesť ich prípadný pád. Skôr naznačuje, že väčšia pravdepodobnosť vyhynutia obrovských cicavcov je viazaná na ľudské činnosti.

Zvieratá, ktoré sa vyvinuli v Eurázii, Austrálii a Amerike náhle čelili novej hrozbe. Jednoducho sa nedokázali prispôsobiť dostatočne rýchlo, aby prežili inváziu týchto všežravých dvojnohých opíc.

Okrem toho Smithovej analýza skúmala rozloženie veľkosti afrických cicavcov pred migráciou hominidov do Eurázie. Zistila, že africké cicavce boli tiež v priemere menšie, akonáhle sa v krajine začali objavovať hominidi a vyvíjali sa vedľa seba.

Odkaz od hominidov

"Existujú dôkazy o tom, že hominidi v Afrike už ovplyvnili rozloženie veľkostí cicavcov na tomto kontinente pred tým, ako sa vyvinul Homo sapiens," hovorí paleoekologička Emily Lindseyová. Znamená to, že tieto druhy hominidov mali vplyv na kontinentálne rozmery pred vývojom moderných ľudí.

Vedenie veľkého druhu k vyhynutiu neznamená zabitie každého posledného člena. Ak miera reprodukcie  nemôže každý rok kompenzovať svoje straty, v priebehu niekoľkých stoviek až pár tisíc rokov tento druh jednoducho zanikne. Veľké cicavce sú obzvlášť zraniteľné, pretože sa pomaly rozmnožujú.

Napríklad mamuty mali pravdepodobne dvojročné tehotenstvo, podobne ako súčasné slony, a typicky by produkovali len jedno potomstvo naraz. Preto je oveľa jednoduchšie vyhubiť populáciu 100 000 mamutov ako populáciu 100 000 králikov, ktoré sa množia dvakrát do roka a narodia sa vrhmi.

Smithová hovorí, že poučenie z nových zistení je, že nás hominidi pripravili na to, aby sme boli mimoriadne zdatnými zabijakmi. "Teraz je iné to, že niektorí z nás majú dostatočne vysokú životnú úroveň, že môžeme začať premýšľať o našom využívaní Zeme. Namiesto toho, aby sme sa jednoducho správali ako spotrebitelia, mnohí z nás sú teraz v pozícii stať sa environmentálnymi správcami."

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.