Infekcie: čoraz väčší zabijak. Ako nás ohrozujú baktérie a vírusy v 21. storočí?

Od chrípky po aids. Aj tak možno v skratke opísať sféru, nad ktorou drží patronát infektológia. Medicínsky odbor, ktorého starostlivosť a znalosti budeme potrebovať čoraz viac. Dôvod? Stúpajúca rezistencia na antibiotiká, klesajúca zaočkovanosť a extrémne rýchle zmeny v životnom štýle. Klimatizácia a obchodné centrá s davmi ľudí síce na prvý pohľad nepôsobia ako rizikové faktory, ktoré môžu zamávať so zdravím ľudstva, zdanie však klame.

Choroba exlegionárov
Rok 1976. V hoteli v americkej Philadelphii sa stretajú desiatky veteránov. Bezprostredne po tom vyše 220 starších mužov ťažko ochorie. Trápi ich kašeľ, dýchacie ťažkosti a horúčka. Je to desivé, až mysteriózne, nikto nerozumie, čo sa deje. Lekári mužom diagnostikujú zápal pľúc a nasadia liečbu penicilínom. Nezaberie. Tridsaťštyri z nich neskôr umiera... Vinník je rozpoznaný až nasledujúci rok. Je ňou baktéria, ktorá zakrátko získa pomenovanie legionella pneumophia – práve na základe toho, že jej prvé známe obete boli bývalí legionári.

Epidémia legionelózy či legionárskej choroby odvtedy prepukla ešte mnohokrát. A hoci sa na ňu medzičasom podarilo vyvinúť účinné antibiotiká, Pavol Jarčuška, prezident Slovenskej spoločnosti infektológov, túto baktériu aj v 21. storočí spomína ako pretrvávajúcu hrozbu. A to z dôvodu, že najlepšie sa jej darí v zle udržiavanej klimatizácii, čo sa podľa jeho slov príliš nespomína.

„Zatiaľ sme, našťastie, na Slovensku nezažili nič podobné ako napríklad na nedávnej výstave kvetov v holandskom Utrechte, kde kvôli epidémii legionelózy umrelo niekoľko ľudí. Ale presne toto je typ infekčnej choroby, ktorá nám v budúcnosti pravdepodobne ešte spôsobí problémy.“

Keď sa však jednej z našich infektologických špičiek spýtam, čo je v súčasnosti v rámci ich odboru témou číslo jeden, nespomenie chorobu. Jeho odpoveď znie: rezistencia na antibiotiká. S dodatkom, že v skutočnosti ide o kľúčový problém celej medicíny. „Odhady Svetovej zdravotníckej organizácie udávajú, že v roku 2050 má byť práve ona najčastejšou príčinou smrti. Na druhom mieste budú onkologické choroby a na treťom kardiovaskulárne,“ argumentuje Pavol Jarčuška. Inými slovami, vrátime sa jednou nohou do obdobia spred deväťdesiatich rokov, kým svet ešte nezačal zachraňovať penicilín Alexandra Fleminga.

Antibiotiká ako nepriateľ?
Vladimír Krčméry, odborník na infektológiu a tropickú medicínu, sa antibiotikami zaoberá už vyše tridsať rokov. Keď sme s ním v rámci HN magazínu robili koncom roka 2016 rozhovor po jeho návrate z lekárskej konferencie v Spojených štátoch, rozhodne nehýril optimizmom.

„V New Orleanse sa stretlo takmer päťtisíc lekárov z amerických nemocníc so zástupcami farmaceutických firiem. A dozvedeli sme sa, že nové antibiotiká nieže nie sú, ale ani tak skoro nebudú,“ vyhlásil. „Schyľuje sa k tomu, že pacientom nebude čo dávať, pretože mikróby predbehli mikroorganizmy a antibiotiká zostávajú niekde vzadu.“ Žiaľ, situácia sa odvtedy nezlepšila, práve naopak.

V čom väzí problém? Nuž, väčšina z nás minimálne jeden jeho diel dôverne pozná. Veď si len spomeňte, kedy ste naposledy navštívili lekára s tým, že ste chorý a očakávali ste predpis na nejaké tabletky, rozumej antibiotiká. Keď vás chcel poslať domov s receptom „len“ na kvapky do nosa a odporúčaním, aby ste to vyležali, vzopreli ste sa. Veď azda pre túto radu ste sem nemerali cestu! A tak ste naliehali... a lekár vám pravdepodobne vyšiel v ústrety. Vladimír Krčméry podotýka, že v takej situácii robia chyby obidve strany: „Ľudia dnes chcú všetko rýchlo, nemajú čas ležať päť-šesť dní doma. Rýchla doba žiada rovnako promptné riešenia, ktoré však medicína nemá.“

A nielenže rýchle, ale aj nereálne. Verejnosť totiž očakáva doslova „superliek“: úplne bezpečný, ktorý sa dá brať len jedenkrát denne, jednoducho sa užíva, nemá žiadne vedľajšie účinky a navyše je zadarmo. Tieto ideály však podľa slov Krčméryho nemožno naplniť. Zato však vytvárajú tlak, ktorý sa spolupodpísal pod nesmierne zložité systémy vývoja a najmä schvaľovania nových liekov.

„Samozrejme, majú svoju logiku, najsilnejším argumentom je ochrana pacienta. No ochranná môže byť napríklad aj väzba a, bohužiaľ, podobne sme sa začali správať k liekom,“ vysvetľuje odborník. „Vidíme v nich nepriateľov, a preto sa snažíme najprv odhaliť ich zlé vlastnosti. Lenže počas toho pátrania objavíme toľko nežiaducich účinkov, že ani jednému z nich sa nepodarí dobehnúť do cieľa. No účinný liek úplne bez vedľajších účinkov je len ilúzia.“

Aj preto si farmaceutické firmy povedia, že sa im to neoplatí, a energiu a peniaze nasmerujú radšej do vývoja liekov na hypertenziu alebo cukrovku, ktoré sa užívajú dlhodobo a je z nich vyšší výnos. „Firmy už pomaly stratili odvahu čokoľvek predkladať a výsledkom je, že za posledných desať rokov sa predložili štyri antibiotiká a jedno antimykotikum, pričom ani v jednom z nich nie je de facto nová molekula. A ani jedno nám nevytrhlo tŕň z päty, lebo neúčinkujú na multirezistentné kmene baktérií,“ prízvukuje Vladimír Krčméry.

A baktérie, na ktoré nezaberajú ani širokospektrálne antibiotiká, čoraz viac naberajú na sile a nebezpečnosti. Patria k nim napríklad aj takzvané CPE (enterobaktérie produkujúce karbapenemázy), nákazy, ktoré sa od roku 2012 objavujú aj v slovenských nemocniciach a

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.