Infekcie: čoraz väčší zabijak. Ako nás ohrozujú baktérie a vírusy v 21. storočí?

Od chrípky po aids. Aj tak možno v skratke opísať sféru, nad ktorou drží patronát infektológia. Medicínsky odbor, ktorého starostlivosť a znalosti budeme potrebovať čoraz viac. Dôvod? Stúpajúca rezistencia na antibiotiká, klesajúca zaočkovanosť a extrémne rýchle zmeny v životnom štýle. Klimatizácia a obchodné centrá s davmi ľudí síce na prvý pohľad nepôsobia ako rizikové faktory, ktoré môžu zamávať so zdravím ľudstva, zdanie však klame.

Choroba exlegionárov
Rok 1976. V hoteli v americkej Philadelphii sa stretajú desiatky veteránov. Bezprostredne po tom vyše 220 starších mužov ťažko ochorie. Trápi ich kašeľ, dýchacie ťažkosti a horúčka. Je to desivé, až mysteriózne, nikto nerozumie, čo sa deje. Lekári mužom diagnostikujú zápal pľúc a nasadia liečbu penicilínom. Nezaberie. Tridsaťštyri z nich neskôr umiera... Vinník je rozpoznaný až nasledujúci rok. Je ňou baktéria, ktorá zakrátko získa pomenovanie legionella pneumophia – práve na základe toho, že jej prvé známe obete boli bývalí legionári.

Epidémia legionelózy či legionárskej choroby odvtedy prepukla ešte mnohokrát. A hoci sa na ňu medzičasom podarilo vyvinúť účinné antibiotiká, Pavol Jarčuška, prezident Slovenskej spoločnosti infektológov, túto baktériu aj v 21. storočí spomína ako pretrvávajúcu hrozbu. A to z dôvodu, že najlepšie sa jej darí v zle udržiavanej klimatizácii, čo sa podľa jeho slov príliš nespomína.

„Zatiaľ sme, našťastie, na Slovensku nezažili nič podobné ako napríklad na nedávnej výstave kvetov v holandskom Utrechte, kde kvôli epidémii legionelózy umrelo niekoľko ľudí. Ale presne toto je typ infekčnej choroby, ktorá nám v budúcnosti pravdepodobne ešte spôsobí problémy.“

Keď sa však jednej z našich infektologických špičiek spýtam, čo je v súčasnosti v rámci ich odboru témou číslo jeden, nespomenie chorobu. Jeho odpoveď znie: rezistencia na antibiotiká. S dodatkom, že v skutočnosti ide o kľúčový problém celej medicíny. „Odhady Svetovej zdravotníckej organizácie udávajú, že v roku 2050 má byť práve ona najčastejšou príčinou smrti. Na druhom mieste budú onkologické choroby a na treťom kardiovaskulárne,“ argumentuje Pavol Jarčuška. Inými slovami, vrátime sa jednou nohou do obdobia spred deväťdesiatich rokov, kým svet ešte nezačal zachraňovať penicilín Alexandra Fleminga.

Antibiotiká ako nepriateľ?
Vladimír Krčméry, odborník na infektológiu a tropickú medicínu,

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.