Prečo niektorí z nás nedokážu nerobiť neporiadok. Je človek doživotným bordelárom?

Navyše poprehadzované šatstvo, hory papierov na stole v kancelárii...Interiér "bordelárskej" osoby často nedáva dobrý zmysel a niekedy porušuje základné požiadavky hygieny. Niektorí neporiadni ľudia síce svojou situáciou trpia, ale je pre nich nesmierne ťažké upratať, často už od najútlejšieho veku.

Odkiaľ pochádza táto neschopnosť žiť v prostredí, kde má všetko svoje miesto? Je človek doživotným bordelárom? "Existuje viacero typov bordelárov," hovorí psychologička Laurence Einfaltová, ktorá sa stala poradkyňou pre organizáciu domáceho a pracovného prostredia. Tým najzúfalejším ponúka sedenie, na ktorých ich učí, ako si svoje prostredie usporiadať.

"Väčšinou sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa nedokážu rozhodnúť. Majú problém s tým, aby sa s vecami rozlúčili, pretože sa nikdy nevie, kedy to budem potrebovať '. Čo najviac odkladajú okamih, kedy by mali uložiť veci na svoje miesto. Z toho pochopiteľne vyplýva istý neporiadok," cituje Einfaltovú francúzsky týždenník L'Express.

Tridsaťdvaročná Elise sa v tomto profile spoznáva. "Nedokážem povedať, či ide o lenivosť alebo neschopnosť konať, ale trávim viac času tým, že si hovorím, že to upracem, než aby som to urobila. Vždy mám strach, že niektorú vec, ktorú by som dala preč, budem potrebovať," priznáva.

Ďalšou kategóriou sú rebeli. "Mať všetko v poriadku znamená rešpektovať isté pravidlá. Niektorí bordelári sa podvedome dožadujú slobody," vysvetľuje Einfaltová. Odpor k upratovaniu ale môže súvisieť aj s výchovou. Otec alebo matka, ktorí boli príliš poriadni, môžu v dieťati vzbudiť chuť vzbúriť sa proti týmto zásadám, akonáhle má vlastný byt.

Bordel môže pochádzať z neschopnosti dosiahnuť dokonalosť
"Bordelári bývajú často dospievajúce deti. Rodičia sa často stretávajú s tým, že svoje dieťa márne žiadajú, aby si v izbe upratalo. Myslím, že tí z nás, kto zostali neporiadni aj vo vyššom veku, sú ešte v hĺbke duše adolescenti," usudzuje psychologička Emmenuelle Lacroixová.

"Byť bordelárom je spôsob ako každý iný, ako dať najavo, že, existujem '," hovorí Lacroixová. "Ľudia, ktorí nie sú schopní upratať, často chcú čosi dokonalé. Ale keď zistia, že svoj cieľ nedosiahnu, nechajú veci tak ako sú," dodáva.

Štyridsaťročná Carole sa zveruje so svojím zúfalstvom, že nemôže na sociálnych sieťach ukázať dokonalý a čistý interiér inšpirovaný škandinávskym štýlom. "To je môj sen, žiť v salóne, kde má všetko svoje miesto. Ale aj keď sa snažím, nikdy sa to nepodobá tomu, čo vidím na niektorých účtoch na Instagrame," hovorí. Výsledkom je potom to, že necháva veci tak ako sú.

Či to má akúkoľvek príčinu, obe psychologičky sa zhodujú v jednom: na sklonoch k neporiadku nie je nič dramatické. To však neznamená, že sa to, čo samo o sebe nie je negatívnym rysom charakteru, nemôže stať problémom, keď bordelárská osoba nadviaže vzťah alebo sa jej narodí dieťa. Potom všetko potrebuje svoje miesto.

Dôležité je postupovať po etapách
Niekedy vedie bordelárstvo aj k nepríjemným dôsledkom: strata pasu niekoľko minút pred odchodom na letisko, "zmiznutie" páru topánok, ktoré ladia s novými šatami, alebo napríklad nehoda v domácnosti. "Keď sa neporiadok stane problematickým pre dotknutú osobu alebo jej okolie, keď bráni v pokojnom živote, potom je nutné konať," hovorí Lacroixová.

"Je potrebné postupovať pomaly, po etapách. Prvou etapou je triedenie. Radím pacientom, aby začali v kuchyni a zlikvidovali všetko, pri čom záručná lehota už skončila. Je lepšie nepúšťať sa hneď do vyhadzovania predmetov, ku ktorým majú silný citový vzťah. Potom sa prejde k lekárničke a nakoniec ku skrini alebo papierom," pokračuje Lacroixová.

Ide o to uvoľniť priestor a racionalizovať jeho interiér. A pýtať sa pri každom predmete, ktorý si chceme ponechať, na dve veci: Je pekný? Je užitočný? Ak znie odpoveď na obe otázky nie, potom nie je žiadny dôvod si ho ponechať.