Mladí dávajú prednosť počítaču pred alkoholom. Ide o zdravšiu závislosť?

Najmladšia generácia si volí iné spôsoby uvoľnenia i závislosti. Modernejšie, lepšie, zdravšie? To sa ešte presne nevie, píšu Lidovky.

Alkohol sprevádza ľudstvo od jeho počiatkov. Už spoločnosti lovcov a zberačov sa občas dostali k zdrojom alkoholu, napríklad ku prezretému kvasiacemu ovociu.

"Systematicky začal byť alkohol pripravovaný so vznikom prvých agrárnych spoločností. Obilie a pestovanie hrozna totiž umožnili výrobu vína a piva. Tie sa potom veľmi rýchlo stali súčasťou potravy," hovorí docent Karel Černý, prednosta Ústavu dejín medicíny a cudzích jazykov 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej. Spočiatku sa zdalo, že prinášajú hlavne výhody.

Doba nízkoalkoholická, riedená
V antike sa alkohol stal nástrojom sociálnej komunikácie. Ľudia sa začali schádzať nad džbánom piva či vína, alkoholické nápoje potom získali symbolickú úlohu, známu napríklad z kresťanstva - zázrak premeny vody na víno v Káne Galilejskej či víno ako krv Kristova. Ďalšia zmena podľa docenta Čierneho nastáva najmä v stredoveku s príchodom techniky destilácie. Vznikajú prvé druhy destilátov, v Čechách je spoľahlivo doložené pálené víno, teda brandy, na konci 16. storočia. Už vtedy teda mohli vznikať prvé závislosti na alkohole.

"Na stredovekých stoloch bývalo vedľa vína aj pivo, medovina a zrejme aj fermentované ovocné mušty. To ale neznamená, že konzumenti boli alkoholikmi. Všetky nápoje totiž mali pomerne nízky obsah alkoholu, víno sa napríklad riedilo. Ľudia sa tiež dožívali kratšieho veku, a u mnohých z nich sa teda alkoholizmus v modernom slova zmysle ani nemohol rozvinúť," upozorňuje Karel Černý. Ľudia sa tiež viac hýbali a mnohí nemali často základné potraviny, nieto alkohol. Pili viac či menej čistú vodu.

Alkohol ešte nebol považovaný za démona a v rôznej forme ho pili i deti. "Trebárs jezuiti dávali chlapcom, spievajúcim na rannej omši, teplé pivo s maslom na posilnenie," pokračuje docent Černý.

Víno suché, teda "zdravé"
Alkoholické nápoje boli dokonca dlhú dobu vnímané ako všeobecne veľmi zdravé. Verilo sa, že posilňujú organizmus, podporujú "vnútorné teplo", napomáhajú tráveniu a podporujú činnosť mozgu.

"V ranom novoveku sa toto presvedčenie začalo pomaly meniť. Objavila sa konkurencia v podobe kávy a čaju, ktoré sa ukázali byť vhodné napríklad pri obchodných rokovaniach. Začali sa tiež šíriť destiláty, ktoré mali dramatický vplyv na zdravie užívateľov. Už bolo jasné, že destilovaný alkohol viedol pri nadmernom užívaní k poškodeniu zdravia a porušovaniu spoločenských noriem - opilstvu. Na prelome 18. a 19. storočia potom veda objavila čistý etanol. Zistilo sa, že tu nie sú rôzne nápoje s opojným účinkom, ale jedna konkrétna chemická látka - alkohol. Lekári i laická verejnosť sa začali pýtať po jej zdravotnom účinku, a tak postupne rástla obava z jeho toxicity," líči Karel Černý.

Alkohol lekári tradične odporúčali niektorým pacientom. "Napríklad súčasný obrat 'suché víno' je dedičstvom z doby, kedy sa verilo, že dobré prekvasené víno s minimom zostatkového cukru má schopnosť vysušovať' škodlivé šťavy ľudského tela, a tak udržiavať konzumenta pri dobrom zdraví," popisuje docent Černý.

Namiesto lieku problém
Rôzne destiláty zmiešané s korením a bylinami sa stali obľúbeným prostriedkom predpisovaným pre úpravu trávenia. Alkohol sa ďalej začal v novšej dobe využívať ako dezinfekčný prostriedok či rozpúšťadlo.

V 19. storočí sa ale rozvíja téma závislosti na alkohole a boji proti alkoholizmu a jeho sprievodným sociálnym a ekonomickým javom. Alkohol stratil pozíciu lieku a začal byť chápaný ako problém.

"Alkohol v malých dávkach neškodí v akomkoľvek množstve," hovoril Horác z filmu Limonádový Joe. S tým by však psychológ Ladislav Csémy z českého Národného ústavu duševného zdravia nesúhlasil. Dlhodobá konzumácia alkoholu má totiž na ľudskú psychiku komplexný a zlý vplyv.

"Najviac sú ovplyvnené poznávacie (kognitívne) funkcie - zhoršuje sa schopnosť abstraktného myslenia, učenie, dedukcia alebo schopnosť organizovanie. Pri ťažkých alkoholikov bol zaznamenaný úbytok mozgovej hmoty a nižšia hustota nervových buniek v mozgu. A okrem kognitívnych funkcií ovplyvňuje alkohol aj emočné sféru a sociálne správanie," varuje doktor Csémy. V malom množstve alkohol spôsobuje eufóriu, ktorú potom strieda depresia. Príjem alkoholu ale tiež vedie k preceneniu vlastných schopností a mnohokrát k agresívnemu správaniu aj kriminalite. Dlhodobé nadužívanie alkoholu môže viesť k závislosti, k rozvratu rodiny a sociálnych väzieb.

Samoregulácia popíjania
Pivo, víno alebo destilát vyskúša skôr či neskôr každý na prahu dospelosti, niekedy ešte skôr. V tej chvíli by už ale mal byť aspoň trochu pripravený. Na túto prípravu na stretnutie s pohárom alkoholu má veľký vplyv napríklad rodina.

"Vplyv rodiny a vzorov je pre mladých ľudí zásadný. Je pochopiteľné, že normy a hodnoty sa prenášajú cez generácie a pokiaľ ide o alkohol a jeho toleranciu, je v našej kultúre veľmi silno zakotvený. Neznamená to však, že sociálne normy sú nemenné. S tým, ako všeobecne rastie informovanosť ľudí o účinkoch a rizikách alkoholu, sa tieto postoje a normy pomaly menia. Rastie aj vzdelanostná úroveň spoločnosti a vyspelá spoločnosť sama prijíma určité regulácie," hovorí doktor Csémy.

To podľa neho neznamená vznik abstinujúcej spoločnosti, ale nastavenie podmienok, za ktorých by bola konzumácia alkoholu pre jedincov i spoločnosť menším rizikom. Príkladom môže byť nulová tolerancia k alkoholu za volantom. V posledných rokoch preto zomiera na cestách menej ľudí ako predtým, napriek nárastu automobilovej dopravy.

Mladých to nebaví
Podľa posledných štúdií dorastajúci dospelí v súčasnosti toľko neskúšajú alkohol ani fajčenie. Dávajú prednosť hraniu počítačových hier.

"V posledných prieskumoch sme zistili výrazný pokles spotreby alkoholu, ale aj fajčenie tabaku a užívanie marihuany u dospievajúcich. Zdá sa, že sa preferencie mladých ľudí menia. Hrá v tom rolu príklon k moderným technológiám. Zatiaľ je predčasné hovoriť o zámene jednej závislosti za inú. Pokles fajčenia a pitia alkoholu u dospievajúcich je ale iste pozitívny, snáď pôjde o trvalejšiu zmenu," dúfa doktor Csémy.