Nebezpečenstvo skryté v rastlinách. Ktoré nám škodia a ako sa brániť?

Prinášame vám tipy, na čo si dávať pozor.

Ak ste českú filmovú klasiku s Adélou v hlavnej role videli ešte pred dovŕšením desiatich rokov, rešpekt voči rastlinám sa vám určite vryl hlboko pod kožu. Vy ostatní si ho môžete dobudovať v anglickej záhrade Alnwick, kde vás na bráne víta nápis „Tieto rastliny môžu zabíjať“ a za bránou najjedovatejšie druhy sveta. Alebo aj pri čítaní nášho článku.

Nebojte sa, nechystáme sa šíriť paniku, no v týchto teplých mesiacoch sa oplatí pripomenúť si, že rastlinami sa každoročne v priemere otrávi okolo 350 Slovákov. A že ich počet neustále stúpa.

Riziko menom tis
„Je zrejmý vzostup intoxikácií plodmi a inými časťami jedovatých rastlín, najmä u detí v predškolskom veku. Častou príčinou otravy býva lákavý vzhľad rastlín – farba, tvar, vôňa, prípadne podobnosť niektorých jedovatých rastlín – alebo ich častí so známymi nejedovatými rastlinami,“ informuje Silvia Plačková z Národného toxikologického informačného centra (NTIC).

Kým deti medzi dvomi až piatimi rokmi sa rastlinami najčastejšie otrávia náhodne, dospievajúca mládež po nich siaha pre psychotropné účinky – najmä po durmane. A existuje aj tretia kategória užívateľov: ktorí si rastlinu zvolia ako prostriedok na dobrovoľný odchod zo sveta. Najčastejšie túto smutnú úlohu plní odvar z mimoriadne jedovatého tisu obyčajného.

Slovenské štatistiky nemáme k dispozícii, český toxikológ Jaroslav Klan sa však pre magazín Pátek LN vyjadril, že v ich krajine takto spáchajú samovraždu asi tri ženy ročne: „Niekde sa dočítajú, že táto smrť je pomerne rýchla, pretože vlastne dôjde k zástave srdca. Avšak takých rastlín, ktoré usmrtia za dve-tri hodiny, je vo svete more!“ vysvetľuje. „Jeden policajt napríklad spáchal samovraždu obľúbenou izbovou rastlinou difenbachia. Narezal si byľ do šalátu. Opuchol mu pažerák, ústna dutina, vlastne sa udusil.“

Rastliny sa však môžu stať osudnými aj pre zvieratá. Jaroslav Klan spomína prípad muža, ktorý prišiel o koňa, za ktorého dal 150-tisíc eur. Išiel s ním z vychádzky a neustrážil ho. Kôň si odhryzol z tisa a do troch hodín zomrel.

Ale tým už prípady z čiernej kroniky uzatvárame. Drvivé percento intoxikácií totiž tvoria tie úplne náhodné. V súvislosti so spomínaným tisom však treba ešte dodať, že hoci je prudko jedovatý, nehody spojené s ním obvykle nekončia našťastie až tak zle.

Červená bobuľka, ktorá deti najviac láka, je totiž jeho jedinou neškodnou časťou. Kľúčové je v takom prípade zistiť, či pri ochutnávaní neprehryzli tvrdé semená vnútri – lebo tie už neškodné nie sú. No najmä: treba okamžite volať na nonstop linku Národného toxikologického informačného centra. Príznaky otravy sa začínajú prejavovať asi hodinu až dve po požití a nastáva vracanie, bolesti brucha a závraty.

Pozor na dotyk
Medzi najčastejšie rastlinné škodliviny konzultované s NTIC patrili v roku 2015 okrem tisu tiež plody bazy čiernej či bazy chabzdovej, plody ľuľkovca zlomocného, paviniča a spomínaného durmanu. Ľudia sa na nepretržitej telefonickej linke často pýtajú tiež na izbové kvety zamiokulkas, orchideu a fikus. Tak aspoň krátky náčrt rizík.

Ako píše pre NTIC farmaceut Jaroslav Kresánek, po užití bazy čiernej sa môžu vyskytnúť hnačky a dávenie (najčastejšie pri zámene s bazou chabzdou). Požitie kôry, koreňov, listov bazy alebo nezrelých plodov je zas nebezpečné pre obsah kyanidov. Čo sa týka paviniča, ten rozhodne nepatrí do prvej ligy toxických rastlín, jeho riziko spočíva v tom, že má čierne nejedlé plody, ktoré sú pre deti notoricky lákavé a občas ich skonzumujú v priveľkom množstve.

Čoraz obľúbenejší zamiokulkas je skutočným rizikom „len“ pre mačky, jeho ihličkovité kryštály oxalátu totiž spôsobujú po požití nepríjemné zápaly slizníc. Rovnako tak môže mačka doplatiť na orchideu či fikus – v prípade detí však nej

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.