Naša myseľ má zásadný vplyv nielen na to, či sme psychicky v pohode, ale aj na to, čo nás bolí či nebolí, či sme zdraví, alebo nie. To je jedna z tém, ktorá fyzioterapeut Pavel Kolář často rozoberá so svojimi pacientmi, medzi ktoré patria okrem iného aj najlepší českí športovci.
Pripomína ale, že sa nemáme striktne vyhýbať stresu, ide o to, spoznať jeho správnu mieru. Tiež je potrebné naučiť sa správne relaxovať, aby telo dokázalo opäť nabrať sily. Pod slovom relaxácia si ale obvykle predstavujeme niečo iné, než čo relaxácia v skutočnosti znamená. Nie je to ani sedenie pri televízii, ale vlastne úplne ani prechádzka po lese.
"Relaxácia je mentálny stav, ktorý aj krátkodobo zaistí obrovský odpočinok, revitalizáciu organizmu," vysvetľuje pre Lidovky profesor Kolář. (Ukážky z jeho novej knihy Labyrint pohybu sú vyznačené kurzívou - pozn. red.)
V knihe hovoríte, že určitá miera stresu je žiaduca. K čomu konkrétne?
Stres je v preklade záťaž. Nemôžeme ho teda vnímať len ako niečo škodlivé. On nám naopak pomáha. Dám malý príklad. Keď si pôjdete zabehať, je to pre váš organizmus stres, na ktorý sa ale postupne dokáže adaptovať, svojimi mechanizmami si na tento stres zvyká a zlepšuje svoju odpoveď pri jeho opätovnom pôsobení. To je logika každého organizmu. Rovnako tak reagujete aj na iné stresory - fyzikálne vplyvy, baktérie, vírusy, psychickú záťaž, ako je napríklad bolesť alebo utrpenie. To všetko je stres. Samozrejme, keď je ho viac, vzniká takzvaná maladaptácia, čo znamená, že organizmus už na to nestačí, čo so sebou nesie rôzne dôsledky.
Stres nám teda vytvára lepšie podmienky pre to, aby sme sa s ním nabudúce lepšie vyrovnali?
Áno. Chybou je, že si pod ním predstavujeme iba niečo, čo je pejoratívne, škodiace. Je ale nutné vidieť aj opačný pohľad. Vnímať aj jeho pozitívny vplyv na náš organizmus. Reakciu na neho musíme trénovať. Aj preto napríklad niektoré primitívne kmene stresujú svoje deti zámerným poranením. Môže sa nám to zdať kruté, ale oni ich tým chránia do budúcnosti, pretože im to vytvára lepšie reakcie na potenciálny problém. My v súčasnej dobe so stresom nevieme veľmi pracovať, snažíme sa pred ním nadmieru chrániť, čo nám zhoršuje a oslabuje prirodzené adaptačné procesy.
Ako sa mu bránime?
Nezaťažujeme sa ním dostatočne. Snažíme sa pred ním stále chrániť a vytvárame si vo všetkých smeroch sterilné prostredie. Bojíme sa, aby sme sa nenachladili, nadmerne sa chránime ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.