Zbieranie húb aj infikovaný hmyz. Pozor na jedovaté nástrahy prírody

Z toxikologického hľadiska sú najväčším rizikom hady, tvrdí pre Lidovky lekár Jiří Hlušička z toxikologického informačného strediska Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.

S pribúdajúcim slnkom sa objavujú zmije. Ich jed síce nie je extrémne toxický, ale u detí, seniorov a ľudí s oslabenou imunitou môže spôsobiť hemodynamický šok, pri ktorom dochádza k závažnému zníženiu krvného tlaku s možným zlyhaním obličiek.

Záleží na precitlivenosti
Začnime ale blanokrídlým hmyzom, teda osami, včelami a sršňami. Ich bodnutie je podľa doktora Hlušičku nebezpečné len za určitých okolností. "Závisí to od množstva vpichov a na precitlivenosti postihnutého voči danému jedu. U zdravých ľudí sa toxické príznaky môžu objaviť už po piatich bodnutiach, väčšinou ale až po dvadsiatich až štyridsiatich žihadlách. Smrteľný priebeh u neprecitlivených bol opísaný až asi po piatich stovkách žihadiel," hovorí doktor Hlušička.

Podľa jeho slov je tiež dôležité, kam nás hmyz bodne. Nebezpečné je bodnutie do krku, jazyka, podnebia alebo hrtana. Pri opuchu úst, hrtana alebo krku hrozí smrť udusením. Veľmi nebezpečné je potom bodnutie žihadla priamo do krvného obehu, napríklad do žily.

Zato u precitlivených ľudí môže aj po jednom žihadle nastať alergická reakcia, preto by mali mať stále po ruke prostriedok proti nej, ktorý im predpísal lekár. Najmenšia smrteľná dávka včelieho jedu je pre nich asi 7 mg, jedna včela dodá priemerne 0,1 až 0,12 mg jedu.

U sršňov môže ťažký obraz otravy nastať aj po niekoľkých žihadlách, čmeliaky sú nebezpečné len veľmi málo. Bodavý hmyz môžete vyprovokovať rýchlymi pohybmi, predovšetkým v blízkosti hniezda. Pokiaľ už nás bodnú, snažme sa žihadlo vytiahnuť a nestláčať jedový vačok na jeho konci. Keď máme bodnutí viac, radšej vyhľadajte lekára. Inak postačí na postihnuté miesto priložiť čerstvú pokrájanú cibuľu.

Mucha nesie infekciu
Sliny komárov zo sosákov po vpichu dráždia, spôsobujú lokálne reakcie, ktoré sú silne svrbiace. Hrozí tiež riziko sekundárnej infekcie, hlavne po rozškriabaní. Zriedkavo sa podľa doktora Hlušičku môžu objaviť alergické reakcie. Muchy môžu na svoje končatiny nazbierať veľké množstvo mikroorganizmov a tie potom ľahko preniesť na jedlo a privodiť nám žalúdočné problémy.

Kliešte prenášajú okrem iného choroby, ako sú lymská borrelióza a kliešťová encefalitída. Ich aktivita sa stupňuje hlavne vo vlhkom a teplom počasí, majú radi zmiešané lesy, lúky, záhrady a parky. Prisatý kliešť by sme mali odstrániť z kože čo najskôr, aby sme zabránili prenosu prípadnej nákazy. Použijeme na to pinzetu alebo špeciálne kliešte. Kývavými pohybmi (nie krútením!) parazita vytiahneme a ranu dezinfikujeme.

Muchotrávka zelená nie je šampiňón
Najnebezpečnejšou hubou u nás je muchotrávka zelená. Tú si ľudia pletú so šampiňónmi alebo plávkou trávozelenou. K smrteľnej otrave stačí zjesť jednu plodnicu. Spoznáme ju podľa objemného spodného hlúbika obopnutého voľnú pošvou pripomínajúcu pančuchu. Hovorí sa jej kalich smrti. Prudko jedovatá je tiež jej blízka príbuzná muchotrávka tigrovaná, ktorú si ľudia pletú s muchotrávkou červenkastou. Od nej rozoznáme jedovatú hubu podľa toho, že má okolo nohy hladký prsteň.

Z hadov je u nás jedovatá len vretenica severná. Pre dospelého zdravého človeka nepredstavuje jej uhryznutie nebezpečenstvo. Inak je tomu u detí a starých ľudí. Ranu by sme mali po uhryznutí vypláchnuť, vydezinfikovať a pre istotu vyhľadať lekársku pomoc. Hadie jedy sú totiž rôznorodé a je potrebné mať proti každému jednotlivému druhu hada namiešaný špeciálny kokteil protijedu.

Uhryznutie pradiarky bolí
Z jedovatých pavúkov sa u nás môže vyskytovať pradiarka. "Jej uhryznutie sa dá prirovnať k bodnutiu včelou. Príznaky sú bolesť, opuch, začervenanie. Ranu je nutné opäť vyčistiť, dezinfikovať. Odporúča sa podať antihistaminiká a analgetiká. U citlivejších ľudí môže mať uhryznutie aj komplikovanejší priebeh," varuje lekár. U pavúkov, ktoré si privezieme z cudziny, platí rovnaký postup. A keby sa stav zhoršoval, potom radšej volajte najbližšie toxikologické stredisko.