Rozchod s plastami nás bude bolieť. Sú však vo všetkých nápojoch, hovorí expert

"Nachádzajú sa v balenej aj vo vode z vodovodu, vo všetkých nápojoch, v pive aj v džúsoch," hovorí pre české Lidovky Tomáš Cajthaml, riaditeľ Ústavu pre životné prostredie Prírodovedeckej fakulty UK. "Jediné, čo môžeme urobiť, je o päť minút dvanásť zastaviť prísun plastových odpadkov do prírody."

Čím by bolo možné plast v obaloch nahradiť?
Existujú biologicky rozložiteľné materiály. Výrobky z nich už sú na internete dostupné. Dôležité však je, aby sa jednalo o plasty založené na biologicky stopercentne rozložiteľnom materiáli. Sú síce drahšie ako fosílne plasty, ale existujú. Výhoda je tiež v tom, že mikroorganizmy tieto materiály rozložia. V podstate ich zožerú.

Európska komisia by chcela obmedziť aj tampóny, menštruačné vložky alebo cigaretové ohorky.
To sú samozrejme materiály, ktoré sú nerecyklovateľné. Trebárs ohorok cigarety sa rozkladá až 15 rokov. Pre spaľovne odpadu predstavujú určitú záťaž tiež detské plienky, ktoré zle horia. Odhady ich rozkladu na skládkach sa predpokladajú na stovky rokov.

Akú veľkú časť z plastového odpadu tvoria obaly na jedno použitie?
Celosvetovo sa z tohto obrovského množstva používa až 50 percent na obaly. Celé je to o tom, že tieto materiály sú pre nás veľmi lacné a pohodlné, jednoducho sa vyrábajú. Samozrejme niektoré veci je možné vyrobiť len vďaka plastom. Ako príklad môžu poslúžiť výrobky vyrábané vstrekovaním plastov do foriem.

Keď teda Komisia navrhuje obmedziť alebo zakázať niektoré plastové obaly, je to správna cesta?
Je to absolútne nevyhnutné a samozrejme tiež mierne bolestivé pre nás, pohodlných Európanov, žijúcich v najpokojnejšom a najbohatšom kúte sveta. Ale práve to nám dáva určité mravné povinnosti sa o planétu, ktorá je skrz-naskrz kontaminovaná nielen množstvom nových chemických látok, ale tiež mikroplastov, začať starať.

Zaznieva aj to, že Európa, na rozdiel od Ázie, príliš k znečisťovaniu oceánov neprispieva...
Na úniku mikroplastov do oceánov sa Európa podieľa asi len piatimi percentami. Síce sa správame lepšie ako väčšina sveta, ale to neznamená, že sa správame dobre. My musíme ísť príkladom. Ak to nebudeme robiť ani my, prečo by to mali robiť krajiny tretieho sveta, keď majú horšiu životnú úroveň a menší ekonomický potenciál pre to, aby dobre recyklovali a nahradili lacné fosílne plasty za drahšie, rozložiteľné bioplasty?

Komisia by tiež rada zaviedla vratný systém plastových fliaš. Je to vôbec možné?
Vratný systém takzvaných PET fliaš funguje celkom dobre v Nemecku. Návratnosť sa u nich blíži až k 98 percentám, čo je podobné číslo ako u našich sklenených fliaš. Nie je úplne nutné použiť danú fľašu znovu, dôležité je dostať ju späť a recyklovať či zlikvidovať materiál, z ktorého je vyrobená.

Aj z vytriedeného plastu ale končí asi 50 percent v špeciálnej spaľovni, čo nie je ten najhorší problém. Je to zrejme oveľa lepšie, než keď skončia na bežnej alebo na ilegálnej skládke.

Prečo také množstvo plastov končí v spaľovni?
Pretože nie je odbyt na materiálové spracovanie. Dokonca je to ešte horšie, Čína od Nového roka obmedzila dovoz plastového odpadu. To pre nás znamená problém, pretože značná časť nášho plastového odpadu končila práve v Číne, ale teraz končí v skladisku.

Často sa hovorí o mikroplastoch. O čo sa vlastne jedná?
Plasty sa v prírode rozpadajú na menšie časti, takzvané mikroplasty čiže častice menšie ako päť milimetrov, a tie putujú naprieč planétou. Avšak to sú sekundárne mikroplasty. Existujú ešte mikroplasty primárne, čo sú malé plastové častice zámerne pridávané napríklad do kozmetiky. Nájdete ich napríklad v peelingoch, kde sa firmy vychvaľujú účinnými granulami. Ich pomer je voči tým sekundárnym, ktoré vznikajú rozpadom odpadkov, oveľa menší. Odhadom tvoria iba jednotky percent zo všetkých mikroplastov vyskytujúcich sa v prírode. Na druhej strane by išli veľmi ľahko obmedziť.

V mori je veľké množstvo malých živočíchov, ktorí mikroplasty prefiltrujú, ale nedokážu ich vylúčiť; takto sa dostávajú naprieč potravinovým reťazcom. Nakoniec sa ukazuje, že mikroplastové častice, či už ako granule, alebo vlákna, sa nachádzajú v rybách, v morskej soli aj v morských plodoch.

Predstavujú pre človeka nejaké nebezpečenstvo?
To práve nevieme. Ale všetci si myslím uvedomujeme, že to tam nemá čo robiť, a nikto asi nechceme jesť rybu plnú mikroplastov. Existuje rad štúdií, ktoré toxicitu mikroplastov skúmali, avšak to sú štúdie skôr umelé. To znamená, že využívajú väčšinou uniformnú veľkosť jedného mikroplastového materiálu s veľkosťou až sto mikrometrov, pridajú ho k rybičkám a skúmajú, čo s nimi urobí. Avšak nastal problém: ukázalo sa totiž, že tieto veľké mikroplasty nespôsobujú zvyčajne nič pozorovateľného.

Ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa rozpadajú na ešte menšie veľkosti nanomateriálu a tie už sa dokážu šíriť organizmom, zaliezť rybám do pečene a spôsobiť im zápalové procesy, ako ukazujú iné štúdie...

Kde možno mikroplasty a nanoplasty ešte nájsť?
Nachádzajú sa v balenej vode, vo vode z kohútikov, vo všetkých nápojoch, v pive, v džúsoch. Z oblečenia sa zase dostávajú vlákna. Bolo už publikovaných niekoľko štúdií, ktoré objavili, že pri vypraní jednej práčky sa uvoľňujú tisíce až desaťtisíce mikrovlákien.

Mikroplasty prinášajú ešte jedno riziko - sú to často hydrofóbne materiály, na ktoré sa chytajú toxické látky, napríklad pesticídy. Ak sa takýto mikroplast dostane do tela, môže byť cieľovým orgánom nebezpečný. Staršie typy znečisťujúcich látok bývajú karcinogénne, tie nové ovplyvňujú hormonálny systém.

Ako to zastaviť?
S mikroplastami, ktoré nám do životného prostredia unikli, už nie urobíme nič. Tie väčšie sa prevažne odstránia v úpravovniach pitnej vody, o tých menších toho príliš nevieme. Jediné, čo môžeme urobiť, je o päť minút dvanásť zastaviť prísun plastových odpadkov do prírody.

Síce už vieme, že existujú baktérie, ktoré ich vedia rozkladať, ale sú pomalé a my sme už plastu nadužívali. Pred niekoľkými rokmi sme prekročili hranicu 300 miliónov ton plastového odpadu ročne. Predpoklad je, že v roku 2020 už to bude 400 miliónov ton a roku 2050 snáď až miliarda ton...

V školách sa učia o tom, ako dlho trvá, než sa rozloží igelitové vrecko alebo PET fľašu. Lenže to nie je rozklad, ale len rozpad. Teda okamih, kedy nám plastový odpad zmizne z očí a rozloží sa na mikroplasty.