Ako šírime paniku? Zlé udalosti vnímame zásadnejšie, preto ich nafukujeme

A raz pokrivenú informáciu objektívne fakty už spätne narovnať nedokážu. Zistil to pokus Univerzity vo Warwicku, píše Xman.cz.

Psychológovia vlastne dali účastníkom svojho pokusu šancu zahrať sa na tichú poštu. Zaujímalo ich totiž, ako sa správa na ceste od zdroja k poslednému príjemcovi zmení. A informácie sa menili naozaj razantne. A vždy k horšiemu.

Z negatívnych správ sa stávali ešte horšie, pôvodne objektívne zlá správa sa stala po niekoľkých kolách vyložene katastrofickú. "Spoločnosť prikladá zlým správam vyšší význam, pretože má pocit, že zlé udalosti môžu viac ovplyvniť svet ako tie dobré," komentuje zistenie profesor Thomas Hills. "Ľudia, respektíve ľudská spoločnosť odovzdávajúca si informácie, sama slúži ako zosilňovač nedobrých správ."

Keď sa to zlé ešte zhoršuje

Správa o teroristickom útoku, civilných obetiach bombardovania, prírodnej katastrofe alebo novej chorobe rozhodne pozitívna nie je. Aj taká však môže byť napísaná objektívne, nestranne, s dostatočným množstvom faktov a podrobností. Čo sa ale s takou správou stane, keď ju niekoľkokrát premelú čitatelia a pošlú ďalej? Hillsov tím si to vyskúšal na 154 ľuďoch, ktorých rozdelil do štrnástich skupiniek.

Prvý zástupca z každej skupiny dostal k dispozícii originálnu, fiktívnu a podľa výskumníkov vyváženú správu o istej nie veľmi príjemnej udalosti vo svete. Potom, čo ju preštudoval, ju mal vlastnými slovami prepísať a poslať ďalej. Druhý čitateľ v poradí potom pracoval len so správou od prvo-čitateľa.

Rozdiel medzi tým, ako popis udalosti uchopil prvý či druhý čitateľ v poradí, nebol príliš viditeľný, ale s predlžujúcim sa reťazcom sa prenášané informácie stali viac skratkovité. Pri prepisovaní bol respondentmi kladený veľký dôraz na zachovanie číselných údajov, ako boli počty obetí, nakazených, škody na majetku, ale postupne sa skresľovalo líčenie informácie ako celku.

"Správa sa stávala viac a viac negatívnou, drastickejšou, nepresnou," hovorí Hills. "V texte spomínané hrozby sa stávali horšie a celkové vyznenie bolo viac hysterické." Ako pri hre na tichú poštu sa tak z pôvodnej správy stávalo niečo, čím na začiatku nebola. Tento jav prestupoval prácou všetkých skupín.

Psychológovia z Warwicku išli však ešte o krok ďalej.

Zlé správy? Niet cesty späť

Rozhodli sa vyskúšať, či sa trend dá zvrátiť. Šiesty čitateľ v poradí tak nedostal jednu správu, ale hneď dve. Jednak tu spracovanú predchádzajúcom piatym čitateľom, ale aj tú úplne prvý, originálne a obsahovo vyváženú.

Raz vykoľajen´á pravda týmto krokom bohužiaľ do hry nenaskočila späť, súhrn informácií spracovaný šiestym človekom pokračoval v negatívnom duchu ďalej. "Dodané pôvodné neutrálne informácie nemali pri znižovaní panického charakteru zasielanej správy prakticky žiadny efekt," dodáva Hills.

Ani opakovaný kontakt s pôvodnými faktami nezmierňuje sociálny prenos paniky.

Planéta Zem: nebezpečné miesto pre život

Závery nenáročnej štúdie majú veľký vplyv na to, ako pozeráme na objektivitu správ a ako s prijatými informáciami pracujeme. "Súčasná spoločnosť žije v paľbe informácií, je zaplavená neustávajúcou lavínou noviniek. Či legitímnych, alebo falošných. Sociálne médiá, re-tweety správ, to všetko vytvára veľmi široké pole pre ich šírenie," hovorí Hills. "Sama spoločnosť potom funguje ako zosilňovač negatívneho vyznenie správ. Naša štúdia vlastne vysvetľuje, prečo sa svet vo spravodajstvo javí čoraz nebezpečnejším miestom pre život, napriek tomu, že sa reálne hrozby neustále znižujú."

"Novinky o potenciálnych aj skutočných hrozbách sa stávajú nepresnejšie a hysterickejšie," zhŕňa Hills. Čím viac ľudí zdieľa správu o danej udalosti, tým výraznejšie sa jej obsah posúva od pôvodného objektívneho vyznenia k panickému. A súčasne s tým sa pozmenená správa stáva odolnejšou voči korekcii.