Na pokraji plastovej kalamity. Európske štáty sa kvôli Číne začínajú topiť v odpade

Svet rozmýšľa, čo robiť teraz. Plasty do žltých kontajnerov, papier do modrých, sklo do zelených a bielych...

Nemecko, Holandsko a Švédsko patrí do desiatky európskych krajín, ktoré vyváženie plastov na skládky tvrdo potierajú. V krajinách tam tak končí len úplné minimum plastových odpadov.

Ľudstvo žije v "čase plastovej" zhruba sedemdesiat rokov. V roku 1950 predstavovala celosvetová produkcia plastov asi dva milióny ton a na "umelé hmoty" sa ľudia pozerali ako na raritu. V roku 2016 sa na svete vyrobilo 335 miliónov ton plastov a bez najrôznejších syntetických polymérov si už svoj život ani nedokážeme predstaviť. Plastový boom má aj svoju odvrátenú tvár.

Celkom ľudstvo za svoju existenciu vyprodukovalo 8,3 miliardy ton plastov a z nich 6,3 miliardy ton skončilo v odpade. Recykláciou však prešlo len deväť percent všetkých doteraz vyrobených plastov. Asi dvanásť percent sme spálili a zvyšok končí buď na skládkach komunálneho odpadu, alebo v prírode. Do morí a oceánov je každoročne spláchnutých až dvanásť miliónov ton plastov. V roku 2050 by mohol všetok plast v moriach vážiť viac ako všetky ryby, ktoré tam ešte budú žiť.

Ekonomicky vyspelé krajiny kladú na recykláciu plastov a ostatných odpadov stále väčší dôraz. Nie je to však jednoduchá úloha. V Európe recyklácie predstihla vyváženie plastov na skládky až v roku 2016, keď sa z celkového množstva 27 miliónov ton pozbieraných plastových odpadov recyklovala bezmála tretina. Na skládky sa ich stále vyváža viac ako štvrtina a vyše 40 percent skončí v spaľovniach.

Recykláciuiplastov sa stavia do cesty ich rôznorodosť. V kontajneroch na triedený odpad končia vedľa seba vyslúžilé výrobky z polyetylénu, polystyrénu, polypropylénu, polyetyléntereftalátu alebo polyvinylchloridu. Mnoho plastov sa dostáva do odpadov v silne znečistenom stave, čo ich návrat do výroby takisto komplikuje. Ekonomicky vyspelé krajiny "vyriešili" problém vývozom do Číny.

Čína ako smetisko sveta
Čína potrebovala pre svoj rýchly ekonomický rast veľa surovín. Od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia preto začala vo veľkom dovážať triedený odpad na recykláciu. Lacná pracovná sila v kombinácii s minimálnymi požiadavkami na bezpečnosť práce a ochranu životného prostredia zaisťovali profit aj zo spracovania odpadov, ktoré sa inde nevyplácalo.

Pre ekonomicky vyspelé krajiny bolo najjednoduchšie naložiť odpad do kontajnerov a na nákladných lodiach ich dopraviť do Číny. Číňania za odpad ochotne platili a náklady na lodnú dopravu boli také nízke, že sa z exportu odpadov stal výnosný biznis.

Odpad prúdil do Číny legálnymi i nelegálnymi cestami, takže nikto nemá o jeho pohybe presný prehľad. Odhaduje sa, že v roku 2016 dovážala Čína osemkrát viac vytriedených plastových obalov ako v roku 1995. Z dovezeného odpadu sa často dala recyklovať len veľmi malá časť, zvyšok sa hromadil na čínskych skládkach.

Čínske úrady nad prívalom "špiny" z celého sveta dlho privierali oči. Predpisy napríklad zakazovali dovoz odpadu s viac ako 0,3 percenta znečistenia, v skutočnosti však miera znečistenia presahovala päť percent.

To sa jasne ukázalo v roku 2013, keď čínska colná správa v rámci operácie Zelený plot začala dôslednejšie kontrolovať mieru znečistenia importovaných odpadov. Ročný dovoz triedených plastov do Číny sa razom prepadol o viac ako 1,5 milióna ton a exportéri si oddýchli, až keď manévre colníkov skončili.

Národný meč zapálil krízu
Čína si stále jasnejšie uvedomuje narastajúcu devastáciu svojho životného prostredia a jej tolerancia k dovozu odpadov slabne. S tým, ako rastie životná úroveň Číňanov, stúpa aj vlastná produkcia odpadov a čínsky priemysel prestáva byť na importe odpadov k recyklácii závislý.

Čína si tak môže dovoliť prísnejší meter pri ich dovoze a v rámci opatrení označovaných súhrnne ako Národný meč od tohtoročného marca sprísnila podmienky na dovoz 24 druhov odpadu. Mnoho dovozcov nedokáže novo nastavené limity splniť a svetový obchod s odpadmi sa ocitá na pokraji krachu.

Triedený odpad sa razom mení z cennej komodity v obtiažny balast. Ekonomicky vyspelé krajiny nemajú kapacity na jeho recykláciu a začínajú sa v ňom topiť. Kanadské mesto Calgary vyvážalo do Číny polovicu svojich plastových odpadov a všetok papier zbieraný na recykláciu.

Dnes nemá tieto odpady kam dávať a hory plastov a papiera tam narastajú do obludných proporcií. Halifax, ktorý vyvážal 80 percent svojich recyklovateľných odpadov, sa začal rýchlo topiť v hromadách plastov. Likviduje ich len vďaka výnimkám povoľujúcim ukladať recyklovateľné plasty na skládky komunálneho odpadu.

Európske štáty sú na tom ešte horšie, pretože "čínsku cestu" k recyklácii svojich odpadov využívali intenzívnejšie ako iné ekonomicky vyspelé krajiny.

"Európa sa príliš sústredila na zber odpadových plastov a ich expedovanie do zámoria a príliš málo podporovala výrobcu v tom, aby využívali recyklovateľné plasty pre vlastnú výrobu," priznáva v rozhovore pre New York Times Emmanuel Katrakis, generálny sekretár bruselskej Konfederácia európskeho recyklačného priemyslu.

Mnohí exportéri odpadu dúfajú, že Čína "dostane rozum", akciu Národný meč v dohľadnej dobe odvolá a všetko sa vráti do starých koľají podobne ako po skončení colnej operácie Zelený plot. Väčšina expertov je ale k tomuto scenáru skeptická.

Európa ako hlavný znečisťovateľ
Aký bude mať čínsky Národný meč dopad na svetové hospodárenie s odpadmi? To si vie predstaviť len málokto. Politici sa zdajú vývojom udalostí zaskočení, aj keď Čína avizovala sprísnenie dovozu už vlani v júli.

"Neviem, aké to bude mať následky. A úprimne povedané som sa tým ešte nijako dôkladnejšie nezaoberal," priznal v rozhovore pre New York Times britský minister životného prostredia Michael Gove.

Vedci z Georgijskej univerzity vedení Jennou Jambeckovou sa o predbežnú bilanciu dôsledkov akcie Národný meč pokúsili v štúdii zverejnenej vedeckým časopisom Science Advance. Jej výsledky sú alarmujúce.

Čína zhltla bezmála tri štvrtiny plastových odpadov ponúkaných na svetovom trhu. Ekonomicky vyspelé krajiny sa podieľali na dovoze odpadových plastov do Číny bezmála deväťdesiatimi percentami. Prím medzi nimi hrala dvadsaťosmička krajín Európskej únie, odkiaľ pritekala do Číny takmer jedna tretina všetkých plastových odpadov.

Ak Čína z politiky Národného meča nezľaví a jej bývalí klienti nenájdu pre svoje odpady iné odbytiská, nahromadí sa do roku 2030 vo svete asi 111 miliónov ton plastových odpadov. Najväčším problémom s ich likvidáciou budú čeliť nedávni najusilovnejší exportéri, pretože tým chýbajú domáce kapacity na recykláciu.

Ich "TOP 10" vedú Spojené štáty, ktoré v rokoch 1988 až 2016 vyviezli za hranice viac ako 26 miliónov ton plastových odpadov. V Európe je to predovšetkým Nemecko s bezmála 18 miliónmi ton exportovaných odpadových plastov. V prvej desiatke svetových vývozcov plastových odpadov potom figurujú tiež Briti, Holanďania, Francúzi či Belgičania.

S problémami sa potýka zber triedeného odpadu aj v Českej republike. Papier sa hromadí a nie je pre neho odbyt. Plasty sa čoraz častejšie spaľujú alebo vyvážajú na skládky. Triediť odpady sa u nás napriek tomu stále vypláca, pretože platby za triedený odpad sú v tuzemsku nižšie ako tie za odpad netriedený.

Hľadanie východísk
Ako uvádza Jenna Jambecková vo svojej štúdii, na svete nie je za Čínu dostatočne výkonný náhradník. Mnohé firmy preto uvädajúce biznis s triedeným odpadom opustia. "Keď nie je odpad kde udať, aký má zmysel ho vykupovať?" hovorí v rozhovore pre Washington Post jeden z majiteľov veľkej americkej odpadovej firmy.

Niektoré spoločnosti zaujali konštruktívnejší postoj. Pristúpili na čínske pravidlá hry a ponúkajú už len kvalitne triedený plast, teda bez znečistenia a kontaminácie. Napríklad triedičky odpadu bezmála miliónového San Franciska ubrali na tempe a dôkladnejšom triedením znížili znečistenie vytriedených plastov na pätinu.

Vďaka tomu teraz plnia prísnejšiu čínsku normu a môžu vo vývoze odpadov pokračovať. Akútnu odpadovú krízu nemôže svet riešiť čakaním na to, až Číňania "vymäknú". Aj keby k tomu došlo, pôjde opäť o dočasné riešenie. Každá krajina by sa mala o svoje odpady postarať sama.

V prvom rade musí znížiť ich produkciu. Obrovský priestor sa ponúka napríklad pri balení tovaru v obchodoch: polovicu plastových odpadov, ktoré vynášame do kontajnerov zo svojich domácností, sme si priniesli ako obaly tovaru z obchodov.

Zároveň musia vznikať prevádzky pre recykláciu plastov. Výrobcovia musia prichádzať s plastami, ktoré sa ľahšie recyklujú, a spracovatelia zase musia recyklované plasty využívať k produkcii nových výrobkov. Súčasná plastová kalamita tak môže byť pre ekonomicky vyspelé krajiny dlho chýbajúcim impulzom k tomu, aby sa správali šetrnejšie k životnému prostrediu a neriešili svoje problémy ich exportom za hranice.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.