Pesticídy zvyšujú riziko cukrovky a obezity, varuje štúdia

Tieto poznatky sa zhodujú s epidemiologickými štúdiami u ľudí. Je stále ťažšie spochybňovať existenciu vplyvu pesticídov, ktoré sa ku človeku dostávajú v potravinách. Píše o tom francúzsky denník Le Monde.

Štúdia vypracovaná francúzskym Národným ústavom pre agronomický výskum (INRA) a Národným ústavom pre zdravie a lekársky výskum (INSERM) ukazujú, že hlodavce mužského pohlavia, ktoré boli pravidelne kŕmené zmesou so šiestimi bežnými pesticídami, a to v množstve považovanom za bezrizikové, naberali veľa na váhe, zvyšoval sa u nich podiel tukových buniek a vznikala cukrovka.

Myšie samice zase boli postihnuté inými, menej výraznými prejavmi. Je to prvýkrát, čo vedci ukázali, ako zmes fytosanitárnych produktov, ktoré sa teraz používajú, vyvoláva obezitu a cukrovku. Tieto údaje sú podľa autorov výskumu ešte viac dôležité preto, že sa zhodujú s ďalšími údajmi organizácie NutriNet.

Štúdia tejto organizácie, ktorá sleduje potravinové návyky viac ako 50 000 ľudí, ukázala v roku 2013 a potom v roku 2017, že najväčší spotrebitelia biopotravín sú vystavení menšiemu riziku nadváhy či obezity a rozvoja metabolického syndrómu, ktorý predchádza vzniku cukrovky druhého typu.

Vedci z INRA kŕmili po 52 týždňov myši zmesou najbežnejších pesticídov, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v zelenine a ovocí. Hlodavce dostávali prijateľnú dennú dávku, ktorú vypočítal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a ktorá podľa neho nevytvára žiadne riziko. Jeden rok u myší zodpovedá asi tridsiatich rokom u človeka.

Po šiestich mesiacoch experimentu vedci u samcov pozorovali nadváhu. Na konci pokusu nabrali samčeky živené pesticídmi zhruba dvakrát toľko na váhe, ako kontrolné myši. Rovnako u nich narástla tuková hmota a netolerancia glukózy, ktorá vznikla už po štyroch mesiacoch. Myši dostávali bežnú stravu, ktorá nemala viesť k ich priberaniu. U myších samíc tieto poruchy neboli zistené, okrem ľahkej hyperglykémie na záver pokusu.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vydá pre tento rok svoje prvé hodnotenie pôsobenia pesticídov na štítnu žľazu a nervový systém. EFSA však neoznámila, či tieto nové výskumy budú znamenať prehodnotenie teraz platných prijateľných dávok pre šesť testovaných pesticídov (ide o ziram, chlorpyrifos, imidacloprid, boskalid, thiophanat a kaptán).

Dôležitý proteín
Vedci sa navyše pokúsili osvetliť rozdiely v reakcii samcov a samíc. Zdôraznili význam proteínu zapojeného do bunkovej detoxikácie. Použili geneticky modifikované myši, ktoré boli zbavené tohto proteínu, a štúdiu zopakovali. Tentoraz nebol žiadny rozdiel v naberaní na váhe medzi samcami vystavenými príjmu pesticídov a kontrolnými zvieratami. U samíc sú pravdepodobne zapojené iné mechanizmy. Vedci skúmajú ochrannú úlohu hormónov estrogénov.

Počet ochorení diabetom rýchlo rastie vo všetkých krajinách. Podľa Medzinárodnej federácie diabetu bolo vlani vo svete 425 miliónov diabetikov, teda každý dvanásty dospelý. Na vzniku cukrovky sa podieľa mnoho faktorov, predovšetkým príliš výdatná strava, sedavý spôsob života a znečistenie životného prostredia. Tento posledný faktor je predmetom rastúceho počtu výskumov v celom svete.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.