Najväčšia kolónia tučniakov patagónskych sa zmenšila o 90 percent

Nedávne satelitné snímky a fotografie zhotovené z helikoptéry však dokazujú, že sa miestna populácia výrazne prepadla. Na ostrove zostalo podľa štúdie publikovanej v časopise Antarctic Science len 200-tisíc exemplárov tohto druhu. Informujú o tom Lidovky.

Prečo postihlo kolóniu na Île aux Cochons vymieranie, zatiaľ zostáva tajomstvom. "Je to úplne nečakané. Ide o udalosť mimoriadneho významu, pretože v tejto kolónii žila takmer tretina všetkých tučniakov patagónskych na svete," hovorí autor štúdie, ekológ Henri Weimerskirch z Centra pre biologické štúdiá vo francúzskom Chizé. Výskumu tejto kolónie sa venuje už od roku 1982.

Svoju úlohu mohla zohrať zmena klímy. V roku 1997 spôsobilo napríklad výrazné zoslabenie Humboldtovho prúdu oteplenie južnej časti Indického oceánu. To viedlo k presunu rýb a kalmárov, ktorými sa tučniaky živia, smerom na juh, mimo lovecký revír tučniakov. "Výsledkom bol pokles populácie a zlé podmienky vo všetkých kolóniách tučniakov patagónskych v tomto regióne," povedal Weimerskirch webu Guardian.

Oslabenie Humboldtovho prúdu a s ním súvisiace oteplenie okolitých vôd sa súhrnne nazýva jav El Niño. Obvykle k nemu dochádza raz za dva až sedem rokov, globálne otepľovanie ho ale môže zosilňovať. Samo o sebe má naviac globálne otepľovanie podobné dôsledky ako El Niño, aj keď po dlhodobejšom pôsobení.

Zmeny klímy môžu spôsobiť neobývateľnosť ostrova
Vo svojej predchádzajúcej štúdii poukázal Weimerskirch a jeho kolegovia, že ak budú zmeny klímy pokračovať súčasným tempom, stanú sa Crozetove ostrovy - ktorých súčasťou je aj Île aux Cochons - pre tučniaky v polovici dvadsiateho prvého storočia neobývateľnými.

K migrácii tučniakov dôjsť rozhodne nemohlo, pretože v okolí pre nich nie sú žiadne ostrovy s vhodnými životnými podmienkami.

Za znížením populácie však môžu stať aj iné faktory, napríklad premnoženie. "S rastúcou populáciou sa zvyšuje aj súťaživosť a agresivita medzi jednotlivými tučniakmi," stojí vo vyhlásení Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum, ktoré štúdiu financovalo. "Nedostatok potravy je tým pádom ešte väčší, čo môže spustiť nevídane prudký a drastický pokles v populácii." Avšak aj túto situáciu mohli podľa štúdie ešte zhoršiť klimatické zmeny.

Tučniaky zatiaľ nie sú považované za ohrozené
Ďalšia z možných príčin je vtáčia cholera, ktorá zasiahla morské vtáctvo vrátane niekoľkých tučniakov patagónskych na neďalekých ostrovoch Marion a Nový Amsterdam. Na ostrov sa tiež mohli dostať invazívne druhy rýpu krýs, myší alebo mačiek. Kým sa však vedci nevrátia na Île aux Cochons, skutočný dôvod pádu populácie poznať nebudú. Weimerskirch dúfa, že by k tomu mohlo dôjsť začiatkom budúceho roka.

Červený zoznam ohrozených druhov v súčasnosti radí tučniakov patagónskych medzi "málo dotknuté" (kam patria druhy, u ktorých sú len veľmi malé alebo žiadne obavy z vyhynutia), nové dáta by ale mohli viesť k ich preradeniu.

Tučniaky patagónske sú s výškou okolo jedného metra druhým najväčším typom tučniakov, hneď za tučniakmi cisárskymi. Nestavajú si hniezda, ale kladú jediné vajce, ktoré prenášajú na vlastných nohách zakryté kožným záhybom. Samec a samica sa v opatrovaní vajca po niekoľkých týždňoch až mesiacoch striedajú.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.