Prvé emócie nastavujú mozog a ovplyvnia dieťaťu život, hovorí vedkyňa

Stav mozgu v prenatálnom a ranom veku dieťaťa veľmi zásadne predurčuje zdravotné dispozície, vrátane napríklad prípadného nástupu demencie, tvrdia vedci. Ukazuje sa, že ako bude mozog nastavený, záleží do značnej miery na ranom vzťahu dieťaťa a matky v tehotenstve a bezprostredne po pôrode v takzvanej "zlatej hodine".

Podoba tohto vzťahu ich "odtlačí" skrze emócie do mozgu a ovplyvní tak jeho ďalší vývoj, hovorí pred iDNES vedkyňa, epidemiologička Markéta Keller, ktorá žije v Škótsku.

"Ak si predstavíte mozog ako cibuľu a dostanete sa takmer k stredu, nájdete tri, povedzme komponenty: talamus, amygdala a hippokampus. Veľmi voľne povedané, tu sa ukladajú rané spomienky, krátkodobá pamäť sa prepisuje do dlhodobej, je tam centrum pre vnímanie bolesti a pamätania si, čo ju spôsobilo. Zjednodušene by sme mohli povedať - emočná pamäť," vysvetľuje epidemiologička a zdôrazňuje, že práve exaktne potvrdené zvýšené hladiny kortizolu spôsobené stresom či traumou v tehotenstve a prvých chvíľach po pôrode, môžu ovplyvniť rast a funkčnosť tejto časti mozgu.

Čas pre matku a dieťa
"Ak dieťa plače alebo sa bojí a nie je utešené, ak sa necíti bezpečne, čo sa asi do mozgu zapíše?" uvažuje vedkyňa. Naučiť sa zaobchádzať s prvými, viacmenej elementárnymi emóciami do značnej miery podľa nej určuje to, ako sa človek bude správať v ohrození a ako bude zvládať traumy aj dlhodobo emočne vypäté situácie a stres. "Až s ďalším vývojom nastupujú ďalšie mechanizmy, napríklad zváženie rizík a výhod a tak ďalej."

Čo najpohodovejšie tehotenstvo, najmä v treťom trimestri a takzvaná zlatá popôrodná hodina sú nesmierne dôležité. Pomôžu predísť dlhodobo trvajúcemu pocitu strachu a ohrozenia, ktoré by viedli k citovej deformácii, čiže k zlému "nastaveniu" primárnej potreby prežitia, s ktorou sa automaticky rodíme.

"Preukázateľné štúdie tvrdia, že nielen gény či prostredie, ale hlavne interakcia medzi obomi, to, ako sa vzájomne ovplyvňujú, určuje našu emočnú stabilitu," hovorí Keller a opakuje, že čo najpríjemnejšie tehotenstvo aj "zlatá hodina" sú jednou zo základných podmienok zdravého dieťaťa i dospelého človeka.

"Nie je prečo a kam sa ponáhľať. Ponáhľame sa všetci a stále. Aj dieťa sa bude zrejme niekam ponáhľať 'celý život, takže ak môže, nech je v pokoji so svojou mamičkou. Som za, aby mamička i dieťa mali na seba čas, kým sa bábätko samo neupokojí. Dojčenie potom pôjde lepšie, pretože dieťa bude mať nižšie hladiny stresových hormónov. Spokojnejšia bude tým pádom aj mamička i najbližšie okolie. Je to cyklický vzťah," opisuje vedkyňa, ako by mal vyzerať čas po pôrode.

"Po pôrode by som poslúchla prírodu a podporila emócie, ktoré sú evolučne najstaršie a teda najlepšie etablované a ako také pomáhajú k vytvoreniu dobrého vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi. Jedná sa o zmyslové vnemy ako čuch, hmat, telesné teplo. Prvá hodina po pôrode sa do pamäte bábätka zapíše v podobe vône matky, prípadne otca, a tepla, ktoré dáva pocit bezpečia," hovorí Markéta Keller.

"Výsledky štúdií ukazujú, že správanie mamičiek voči dieťaťu od prvej minúty do vyššieho detského veku má vplyv na prenos génu, ktorý je určený pre glukokortikoidný receptor," uvádza Keller.

Ľudovo povedané, kvalita starostlivosti matky výrazne ovplyvní, ako dieťa a následne dospelý jedinec, bude riešiť sociálne a emočne komplikované situácie, ako dobre sa bude učiť atď. Milujúci rodič vychová jedinca odolnejšieho voči stresu a otvorenejšieho k poznávaniu, čo je oboje nevyhnutné pre kvalitný život.

"Zatiaľ len z výskumu na potkanoch však vieme, že pár prvých sekúnd po narodení, môže, nacvičiť 'daný gén na zvyšok života. A všetci vieme, aké dôležité je vedieť zvládať stres v každodennom žití, nehovoriac ak vo vypätých a navyše verejných situáciách," podotýka epidemiologička.

Dôležité je podľa nej odsať z úst novorodenca možnú zvyšnú plodovú vodu, ale ďalšie oplachovanie a meranie môže počkať, teda v prípade, že nenastali akékoľvek zdravotné komplikácie ohrozujúce život dieťaťa či matky. "Za hodinu sa rozmery dieťaťa nijako zásadne nezmenia, zato nastavenie vzťahu medzi mamičkou a novorodencom to môže ovplyvniť zásadne."

Pohoda mamičky predovšetkým
Farby či zvuky v pôrodnej miestnosti nepovažuje lekárka za bezprostredne významné pre dieťa, ale skôr pre matku. "Iste sa rodí lepšie v pokojnej, čisto vymaľovanej miestnosti, ideálne v jemných farbách než napríklad na štadióne pri koncerte metallovej kapely. Aj keď proti gustu...," usmieva sa lekárka, ktorá odporúča, aby si mamička zvolila všetko tak, aby sa cítila čo najpohodlnejšie.

Tiež prítomnosť otecka či ďalších ľudí pri pôrode by epidemiologička nechala na matkách. Najdôležitejšie je v pokojnom matkinom náručí podporiť v novorodenci pocit pokoja a bezpečia. K tomu je podstatná aj možnosť, aby rodička nemala z pôrodu strach väčší, než je fyziologicky prirodzené a aby si sama mohla zvoliť okolnosti, ktoré sú pre ňu pohodlné a pohodové. "Kto má právo povedať, čo je dobre a čo nie? Ja by som si to rozhodne nedovolila. Dobré je to, čo je dobré pre každú konkrétnu mamičku, to znamená je potrebné mať možnosť individuálnej voľby."

Bráňte sa stresu, ponúknite kontakt
Tehotenstvo nie je choroba, ale dočasný stav a je potrebné si ho aj s ohľadom na zdravie svoje aj dieťaťa užiť. Ak je mamička silná fajčiarka alebo závislá na niečom inom, je potrebné sa poradiť s ošetrujúcim lekárom. "Okamžité vysadenie tabaku môže byt pre matku i plod horšie, než výrazne zníženie príjmu. Fajčenie v čase dojčenia má na dieťa naozaj celoživotné následky, takže ak mamička naozaj nie je schopná prestať, zvážila by som po dohode s pediatrom prechod na umelú stravu, ako alternatívu menšieho zla."

Zdravo jesť je samozrejme to najlepšie, ale ak sme zvyknutí si raz za čas dať vyprážaný syr a hranolky, nevidí odborníčka dôvod, prečo si to nedopriať aj v tehotenstve. "Ak má nastávajúca mamička chuť na tortu, nech si ju dá, ale s vedomím, že jej kalorická spotreba nezodpovedá dvojnásobku."

Minimalizovať stres bábätka prostredníctvom matky je pre epidemiologičku skúmajúcu faktory ovplyvňujúce vývoj mozgu prvoradé.

"Samozrejme viem, že nemožno žiť v absolútne nestresovom prostredí, to nebolo v histórii nikdy možné. Avšak ak sa rozhodnete pre bábätko, skúste sa naučiť nejakú vám vyhovujúcu techniku ​​na zvládanie stresu," radí nastávajúcim matkám. "Ako mamičky nemôžeme zmeniť napríklad bytovú politiku či náhle zmeny v správaní partnera, ale môžeme sa naučiť metódy, ako tieto situácie lepšie zvládať," tvrdí a dodáva, že síce nie je jogínka, ale napríklad tehotenská joga má pozitívny vplyv ako na matku, tak na dieťa.

Vedkyňa mamičkám odporúča, aby sa vopred dohodli alebo aspoň skúsili dohovoriť, na bezprostrednom popôrodnom kontakte s dieťaťom. "Ak bude pri tom aj otecko a ak je to celé v pokoji, potom ešte lepšie," hovorí Keller s tým, že je jasné, že keď tých pár minút kontaktu matky s dieťaťom po pôrode chýba, nedôjde k žiadnej nezvratnej katastrofe. "Avšak pozitívny vplyv takéhoto kontaktu je preukázaný."

Z rovnakých dôvodov, teda aby medzi dieťaťom a matkou nastalo harmonické puto určujúce zdravý rozvoj mozgu, odporúča lekárka dojčenie. V rámci materskej starostlivosti potom čo najviac s dieťaťom komunikovať prostredníctvom hier i inšpiratívnych hračiek, láskavej interakcie. A samozrejme ho chváliť a zahŕňať láskou.

"Keď potom dieťa povyrastie, naučte ho si správne čistiť zuby," upozorňuje na jeden z dôležitých návykov osobnej hygieny, ktorý má do budúcnosti pre podporu správnej funkcie mozgu až nečakaný význam. Dentálna hygiena je totiž podľa odborníkov prekvapivo ďaleko dôležitejším faktorom, než by sa čakalo, ktorý má vplyv na vývoj srdcových chorôb, cukrovky, cievnych chorôb, chronický zápal a konečne tiež na rýchlejší nástup neuropatologických zmien spojených so starnutím mozgu.

Po návrate matky do práce ovplyvní harmonický rozvoj dieťaťa celá rada ďalších vecí. "Minimálne do 18 mesiacov by malo dieťa zostať s mamičkou či iným primárnym opatrovateľom. Ďalej je to u každého individuálne," myslí si Markéta Keller.

Môžeme odvrátiť diagnózu ADHD?

Môžu za diagnózu ADHD (poruchy pozornosti a hyperaktivita) gény, podmienky a priebeh pôrodu, alebo to, že matka nedostala šancu si svoje dieťa užiť v kontakte koža na kožu hneď v prvej hodine po pôrode? Môže za ňu správanie rodičov? Faktorov, ktoré môžu prispieť k tejto poruche, je nespočet, ale podľa lekárky ich možno zhruba zhrnúť do dvoch kategórií: chyba je vrodená, či vznikla vplyvom prostredia.

"Samozrejme je to súhrn mnohých vecí, ktoré sa ovplyvňujú navzájom," argumentuje Keller. Z hľadiska populačnej genetiky vieme, že geneticky je pravdepodobnosť chyby ADHD vyššia, než napríklad pri cukrovke druhého typu alebo rakoviny prsníka.

"Veľké percento detí rodiacich sa s ADHD môžeme vďaka genetickým štúdiám vysvetliť genetikou. Rovnako tak ale vieme, že u detí, ktorých matka v tehotenstve prežila nejaké výrazné trauma, sa pravdepodobnosť rovnaké diagnózy tiež zvyšuje, rovnako ako v prípade, že mamička bola predtým liečená pre iné psychické ochorenie. Ďalej vieme, že stres v pokročilom štádiu tehotenstva má ďaleko väčší negatívny vplyv na plod, ako stres v počiatku tehotenstva," vysvetľuje epidemiologička.

Cez placentu sa prenášajú z matky na plod špecifické hormóny a epidemiologické štúdie zase preukázali, že vystresovaná mamička s väčšou pravdepodobnosťou porodí vystresované dieťa.

V jednej dlhodobej londýnskej štúdii dokonca namerali, že zo 73 percent na diagnózu ADHD u dieťaťa prispievajú spory medzi rodičmi, uvádza doktorka. Stres v tehotenstve ovplyvňuje podľa nej aj pôrodnú váhu dieťaťa, ktorá je tiež jedným z mnohých faktorov určujúcich, ako bude dieťa zvládať učenie, ako bude zvládať svoje emócie a pocity ako dieťa, adolescent aj v dospelom veku. Nízka pôrodná váha zas môže súvisieť s chorobami srdca, vysokým tlakom, mŕtvicou, depresiami a úzkosťami. V detstve sa môže prejaviť ťažším zvládaním emočne vypätých stavov, ale aj práve zníženou pozornosťou, poruchami učenia - teda určitých príznakov ADHD.

Môžu teda za ADHD gény, stres v tehotenstve, alebo kombinácia? "Gény dieťaťa zatiaľ nenaprogramujete, ale môžeme aspoň urobiť maximum pre jeho prenatálny i postnatálny vývoj, aby sme podporili jeho duševné a telesné zdravie v dospelosti. Práve minimalizovať stres v tehotenstve, pri pôrode a v prvých chvíľach nového života, je jedna z najdôležitejších úloh. Ak bude mamička v čo najväčšej pohode, potom aj keď si dieťa 'vytiahne čierneho Petra' v podobe nepríjemného génu, prejav choroby sa výrazne zmierni," hovorí.

Vrodené dispozície môžeme podľa epidemiologičky úspešne pozmeniť ďalšou starostlivosťou a láskou, sociálnym prostredím i vzdelaním. Pohoda mamičky a rodičov ako páru je zásadná, opakuje Markéta Keller a dodáva: "Dieťa si nebude pamätať, či malo alebo nemalo vyžehlené dupačky alebo najmodernejší kočík, ale do mozgu sa zapíše pocit, emócie z bezpečia a lásky, alebo naopak z vypätej domácej atmosféry."

Štart do života je kľúčový, ale aj keď sa nepodarí úplne podľa ideálneho scenára, nie je nič stratené. "Do dvanásteho roku veku dieťaťa je náš mozog plastický natoľko, že sa prípadná, strata v základnej nastavenia 'dá dohnať tréningom frontálneho laloku. Ten potom pomôže napraviť prípadné škody v emočné pamäti," vysvetľuje odborníčka a odporúča okrem komplexných kognitívnych funkcií ako plánovanie v logickom poradí (napríklad ako sa postupne obliekať), organizácie, abstraktného myslenia posilňovať aj centrum sebauvedomenie i radosti z úspechu.

Pomocníkom k tréningu môžu byť hračky k riešeniu problémov, napríklad stavebnice typu Merkur, ale aj detské krížovky, sudoku, Dostihy a stávky, Carcassone, ale aj art terapia... Užitočné sú aj hry na to, koľko okolo seba vidíš predmetov začínajúcich na nejaké písmeno, u starších detí potom s časovým limitom a podobne.

"Keď sa dieťaťu do jeho 12 rokov budete takto venovať desať minút denne, jeho mozog pomôžete prenastaviť k lepšiemu, či už tam prípadný handicap z raného detstva bol, alebo nie," hovorí Markéta Keller.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.