Starostlivosť, ktorá ubližuje. Kedy škodí šampón či krém

Ako a kedy nám teda môže poškodiť aj obyčajný šampón či sprchový gél? A kedy sa aj inak bezpečná kozmetika môže zmeniť na toxickú nálož?

Dva kilogramy. Toľko kozmetických produktov a drogérie na seba ročne priemerne dostaneme. Áno, v spotrebe produktov kozmetického priemyslu síce stále s prehľadom vedú ženy, no ani páni nezostanú ušetrení. Pretože minimálne sprchový gél (alebo mydlo), šampón a zubnú pastu používa denne takmer každý. Na pokožku a telo ako také si tak dobrovoľne nanesieme zmes najrôznejších látok, ktoré by nám, minimálne podľa sľubov reklám, mali zabezpečiť čistotu, sviežosť a primeranú starostlivosť.

A aj keď štúdia University od the Basque Country (publikoval ju okrem iných aj portál ScienceDaily) ukázala, že kozmetiku používame v prvom rade kvôli emocionálnym dôvodom, zhodneme sa, že jej existencia je potrebná. Čistá voda totiž nie je schopná zbaviť nás všetkého, čo sa nám na koži či vo vlasoch denne usadí (o ústach už ani nehovoriac).

Problémom je, že v priebehu storočí sme z pôvodne pomáhajúcich produktov vytvorili jedno z najvýnosnejších odvetví priemyslu. Čo by samo osebe nemuselo nič znamenať. No kým ešte koncom druhej svetovej vojny by ste sa v bežnej domácnosti u nás stretli tak s mydlom (neraz jadrovým, ktoré objektívne pokožke veľa úžitku neprinieslo), nejakou ochrannou masťou či krémom a možno so šampónom, dnes je ponuka aj dopyt oveľa širšia.

Dokonca aj páni používajú v priemere sedem kozmetických produktov denne (u žien je to minimálne dvojnásobok). Navyše rôzne gély, krémy, telové mlieka či dekoratívna kozmetika sú také cenovo dostupné, že nimi doslova plytváme.

Cena ako dôkaz?
A tu sa dostávame k dvom základným rovinám, od ktorých sa odvíjajú problémy, ktorá nám kozmetické výrobky môžu spôsobiť. Pristavme sa najprv pri cene. Hoci môže mnohé naznačiť, ako dokázal výsledok spotrebiteľského magazínu dTest z roku 2016, nemusí mať priamu úmeru s účinkom či kvalitou. Z osemnástich hydratačných krémov na tvár si až šestnásť vyslúžilo dobrú známku za hydratáciu, v celkových výsledkoch bol rozdiel medzi prvým a druhým krémom len jedno percento, no cena sa líšila takmer o desať eur.

Test tiež dokázal, že ani známa globálna značka nemusí byť zárukou kvality a bezpečnosti, keď si najhoršie hodnotenie aj kvôli prítomnosti potenciálne škodlivých látok odniesli práve zástupcovia zvučných mien. Nuž áno, orientáciu v množstve ponúkaných produktov takáto informácia ešte viac zamotáva. No aj keď cena nezaručuje kvalitu, môže čosi napovedať.

Napríklad ak sa výrobok chváli vysokým obsahom vzácnych esenciálnych olejov alebo iných nákladných položiek, a stojí dve-tri eurá, niečo nie je v poriadku. Buď obsah nie je taký vysoký, ako sľubuje reklama, alebo sú použité oveľa lacnejšie syntetické náhrady, ktoré (odhliadnuc od faktu, že sú klamlivo vydávané za prírodné) vám môžu dokonca uškodiť. No ani s prírodnými látkami to nie je také jednoznačné, ale k tomu sa ešte dostaneme.

S cenovou dostupnosťou však ruka v ruke kráča aj skutočnosť, že množstvo drogérie na poličkách našich kúpeľní narastá priam geometrickým radom. Ešte predtým, ako začneme vymenúvať možné riziká, si ujasnime jednu vec. Drogéria vyrobená v rámci Európskej únie je pomerne silno regulovaná, takže ako podotýka aj chemik Lukáš Bartůnek, vyslovene škodlivé látky „v kozmetike nemôžu byť. Výrobok by inak podľa platnej legislatívy nemohol byť uvedený na trh. Niektoré látky však môžu byť z hľadiska širokej verejnosti brané ako nebezpečné, teda dráždivé, potenciálne karcinogénne a tak ďalej.“

V tejto skupine sledovaných látok sú podľa neho napríklad konzervanty ako parabény, imidazolidinyl-urea, methylisothiazolinone či 2-brom-2-nitropropan-1,3-diol. „Ďalej silikóny dimethicone, cyclomethicone, cyclopentasiloxane či tenzidy sodium laureth sulfate (SLES) a mnoho ďalších, vyratúva šéf vývojového oddelenia Havlíkovej apotéky, ktorá vyrába prírodnú kozmetiku.

Toxikológ Jiří Patočka dodáva, že by sme sa mali vyvarovať látok, ktoré fungujú ako endokrinné, čiže hormonálne disruptory: „Aj v úplne nepatrnom množstve narušujú prirodzený hormonálny systém človeka. Týchto látok je v kozmetike celý rad. Napríklad fixátory vôní, ktoré sa starajú o to, aby prípravok dlho voňal. Jedným z nich je xylénové pižmo, ktoré nahradilo prírodné pižmo získavané z kabara pižmového. Ten bol kvôli tomu takmer vyhubený. Xylénové pižmo je oveľa lacnejšie, synteticky sa dá vyrobiť bez väčších problémov, ale je to endokrinný disruptor,“ hovorí Patočka.

Samy neškodné, spolu otázne
Ako sme už povedali, pokiaľ siahnete po kozmetike vyrobenej v Európskej únii, mali by ste byť v bezpečí. Je tu však niekoľko „ale“. Tým prvým je skutočnosť, že hoci všetky látky, ktoré sa ocitnú napríklad v sprchovom géli, sú ako jednotlivé súčasti a v nepatrných koncentráciách neškodné, problémy môžu nastať, ak sa sčítajú a skombinujú s ďalšími látkami, ktoré „získame“ z iných výrobkov, ale trebárs aj z jedla či z liekov.

Nuž a účinky tohto takzvaného chemického kokteilu nie sú stále spoľahlivo prebádané. Pri niektorých sa zas potenciálne nebezpečenstvo preukázalo len nedávno a legislatíva ešte nestihla zareagovať. Príkladom je ethylhexyl metoxycinamát uvádzaný aj pod skratkou EHMC, ktorý sa používa ako chemický filter proti UV žiareniu či ako stabilizátor ostatných zložiek opaľovacích prípravkov. Vedecký výskum na Masarykovej univerzite v Brne pred časom potvrdil, že vplyvom slnečných lúčov sa však, paradoxne, mení tvar molekuly tejto zlúčeniny, ktorá potom môže poškodiť DNA v bunkách.

Samostatnou kapitolou sú už spomínané konzervanty, ktoré často môžu byť dráždivé. Načo ich však vôbec potrebujeme? „Každý výrobok, ktorý obsahuje vodu, je potrebné ochrániť pred pokazením, kozmetika je totiž ideálnym prostredím pre rast mikróbov. Prípravky bez vody nie j

Dočítajte článok teraz len za 1 cent