Analýza DNA pravekého dievčaťa priniesla prekvapivý záver

Zomrela pred 90 000 rokmi, mala asi trinásť a do histórie vstúpila minulý týždeň v štúdii publikovanej vedeckým týždenníkom Nature. Jej pomyselný rodný list nesie namiesto mena len prezývku Denny, ktorou ju obdarili vedci z lipského Inštitútu Maxa Plancka. Do rubriky "matka" mohli vpísať: neandertálka. V kolónke "otec" mohol figurovať denisovan. Ako miesto narodenia uviedli: Denisova jaskyňa, Altaj, Sibír.

V čom je Denny výnimočná? Nevieme ani, ako vyzerala. Zostal po nej len dvojcentimetrový úlomok kosti a v ňom dostatok DNA pre detailné analýzy. Keď vedci vedení Viviane Slonovou prvýkrát predniesli výsledky čítania DNA z úlomku kosti svojmu šéfovi Svantemu Pääbovi, odmietol im uveriť. "Myslel som si, že niekde niečo spackali," priznal Pääbo v rozhovore pre Nature.

Viviane Slonová analýzy niekoľkokrát zopakovala a bola ochotná dať za šokujúci záver ruku do ohňa, uvádzajú Lidovky.

Máme v žilách krv iných druhov ľudí
Dlho brali vedci ako fakt, že v Európe a Ázii žili pred 40 000 rokmi vedľa seba dva druhy človeka. Pravekí ľudia druhu Homo sapiens prišli zo svojej africkej evolučnej kolísky. Neandertálci čiže Homo neanderthalensis, dokonale prispôsobení drsným podmienkam ľadových dôb, boli v Európe a na západe Ázie doma. Zásluhou Svanteho Pääba a jeho spolupracovníkov sa podarilo z kostí neandertálcov izolovať DNA a kompletne ju prečítať. Pritom sa ukázalo, že dnešným Európanom kolujú v žilách zhruba tri percentá neandertálskej krvi a že pravekí ľudia Homo sapiens sa s neandertálcami krížili.

Jednoduchý obraz sa značne skomplikoval v roku 2011, keď Pääbo s kolegami zverejnili výsledky čítania DNA izolovanej z malého úlomku kosti nájdeného ruskými archeológmi v Denisovej jaskyni na sibírskom Altaji. Kostička mala patriť neandertálcovi, ale jej DNA hovorila niečo iné. Líšila sa od dedičnej informácie pravekých Homo sapiens aj neandertálcov natoľko, že ju vedci pripísali ďalšiemu druhu človeka.

Archeológovia zatiaľ nenarazili v Denisovej jaskyni ani nikde inde na kompletněji zachovanú kostru či lebku a netuší, ako títo ľudia vyzerali. Nedali im preto ani vedecké meno a podľa miesta nálezu ich nazývajú denisovany. Z DNA súčasného ľudstva vyplýva, že sa pravekí ľudia Homo sapiens krížili tiež s denisovany. Niektoré ázijská etnika si dodnes nesú okolo piatich percent denisovanské DNA. Ďalšie analýzy dokazujú, že sa vzájomne krížili aj neandertálci a denisované. Priamy dôkaz našli ruskí archeológovia už v roku 2012, keď v Denisovej jaskyni našli malý kúsok kosti. Označili ho kódom "Denisova 11", ale známejší je dnes po celom svete ako Denny.

Pristihnutí pri čine
Terajšie analýzy Dennyinej DNA prichystali Viviane Slonovej a jej spolupracovníkom veľké prekvapenie. Dedičná informácia denisovanov a neandertálcov sa v nej vyskytovala v pomere pol na pol. Mitochondriálna dedičná informácia, ktorú ľudia dedia výhradne po matke, vykazovala jasné neandertálske rysy. Rozloženie neandertálských a denisovanských úsekov DNA nepripúšťa iné vysvetlenie, než že Denny mala za matku neandertálsku ženu a za otca denisovanského muža. Ide o jasný dôkaz kríženia neandertálcov s denisovanmi, ktorý navyše odpovedá na otázku, kedy a kde k takýmto medzidruhovým zväzkom dochádzalo.

"Pristihli sme ich bezmála pri čine," hovorí Svante Pääbo. "Zatiaľ sa trochu zdráhame označiť to dievča za hybrida," dodáva genetik. "Tým by sme sa priklonili k názoru, že neandertálci a denisovania sú dva jasne vyhranené druhy. Ako ale ukazuje náš výskum, hranica medzi nimi nie je úplne jasná."

Či už sa vedci rozhodnú označiť Denny akokoľvek, neuberie jej to nič na jedinečnosti. "Je to zrejme najúžasnejšia osoba, akej sme kedy prečítali genóm," uviedol pre Nature genetik Pontus Skoglund z londýnskeho Inštitútu Francisa Cricka.

Úskalia a výhody mezaliance
Známe ostatky denisovanov by sme spočítali na prstoch jednej ruky. V tejto situácii sa zdalo prakticky nemožné, že by sme narazili na človeka počatého denisovanmi a neandertálcami. Preto sa vedci teraz pýtajú, či takéto kríženie nebolo bežnejšie, než sme si doteraz mysleli. Zvlášť keď denisovanský otec odovzdal Denny dedičnú informáciu so stopami neandertálských génov, ktoré dokazujú, že sa jeho predkovia s neandertálcami už v minulosti skrížili.

Ak bolo kríženie naozaj časté, potom stojíme pred otázkou, ako mohli žiť neandertálci a denisovania vedľa seba po státisíce rokov a pritom nesplynúť v jeden druh. Genetička Kelley Harrisová z Washingtonskej univerzity v Seattli sa domnieva, že deti splodené neandertálcami a denisovanmi mohli byť neplodné alebo si prinášali na svet iné vážne handicapy. Podľa Svanteho Pääba žili neandertálci prevažne v Európe, zatiaľ čo denisovania obývali Áziu. Areály výskytu oboch druhov človeka sa prekrývali len na niekoľkých málo miestach, ku ktorým patril aj sibírsky Altaj. Keď sa tu neandertálci a denisovania stretli, nemali medzi sebou zrejme žiadne zábrany. Podľa Pääba však k takýmto stretnutiam dochádzalo len vzácne.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.