Jeseňou alergie nekončia. Môžete ich mať aj na plesne

Profesor imunológie Václav Větvička pôsobiaci v americkom Louisville hovorí, že alergiu môžeme mať doslova na čokoľvek. "Najviac sa hovorí o peľových alergiách, ale nemusíme sa prechádzať práve rozkvitnutou lúkou, aby sa alergia prejavila. Príkladom môže byť napríklad prach alebo plesne. Tie sa síce v prírode aj v interiéroch môžu vyskytovať celoročne, ale ich vplyv môže byť maskovaný tým, že sme viac alergickí napríklad na peľ. Takže časť roka máme silnú alergiu na peľ a na jeseň sa ukáže, že na plesne ju máme tiež," hovorí pre Lidovky profesor Větvička.

Vetrať, vetrať, vetrať
Jeseň býva vlhká a daždivá, čo plesniam svedčí. Ak sme teda silno alergickí, nemali by sme sa radšej vydávať na jesennú prechádzku lesom, pretože v prírode skutočne rastu plesní nebráni vôbec nič. Ak vieme, že trpíme len slabou alergiou, mali by sme mať preventívne vo vrecku nejaký voľnopredajný liek, ktorý by prípadnú alergickú reakciu utlmil.

Plesne ale môžu byť aj v byte či dome alebo chatách a chalupách. "Plesne sú do značnej miery všadeprítomné, takže nemôžeme očakávať, že niekde nájdeme úplne sterilné prostredie bez nich. Preto je pravidelné vetranie nevyhnutnosťou. Pri starých domov alebo chát je riziko väčšie, väčšinou tam bývame len prechodne, takže sa dlhšiu dobu nevetrá a je vlhko. Problémy s plesňou ale môžu byť aj v novom byte alebo paneláku, pretože nemôžeme dúfať, že panel neplesnivie. Stačí, že niekde pod oknom bude zatekať alebo roh miestnosti za sedačkou bude premŕzať a o problémy s plesňami máme postarané," pokračuje Václav Větvička. Ďalšou kapitolou sú potom zlé tepelné izolácie, ktoré byt doslova upchajú. To je pre plesne učinený raj.

Vykurovacia sezóna je za dverami a s vetraním to bude opäť slabšie. Aj to samozrejme môže k alergiám prispieť. Je ale tiež jasné, že ak máme napríklad problémy s prieduškami a bývame na vidieku, kde sused kúri všetkým, čo mu príde pod ruku, tak si nejakým vetraním zrovna nepomôžeme. Takže tu bude platiť - vetrať s rozvahou.

Roztoče bytového prachu
Celoročne nás môžu trápiť tiež roztoče, ktoré máme v domácnostiach. Roztoče sú voľným okom neviditeľné článkonožce príbuzné pavúkom. Jedná sa predovšetkým o druhy Dermatophagoides pteronyssinus a Dermatophagoides farinae. Občas sa im hovorí aj "roztoče bytového prachu". Živia sa najmä drobnými čiastočkami, ktoré sa odlupujú z povrchu našej pokožky. "Najvhodnejšie podmienky pre rast roztočov zaručuje prostredie s teplotou 22 až 26 ° C s vlhčím vzduchom. Je teda jasné, že naša posteľ, a predovšetkým matrace, majú pre roztoče ideálne podmienky," vysvetľuje Václav Větvička. Doplňme, že roztoče spôsobujú vyrážky, kýchanie, ale niekedy aj vážne dýchacie ťažkosti.

Mali by sme teda s týmito nechcenými spolubývajúcimi zatočiť. Dôležitá je skôr nižšia teplota v byte, pravidelná výmena posteľnej bielizne a tiež pranie perín a prikrývok na teplotu 60 ° C, ktorú roztoče nevydržia. Čistička vzduchu nás ale nespasí. "Základné alergény roztočov sú totiž v ich výlučkoch, a tie potom vdychujeme spolu s domácim prachom. Vysoká aj nízka teplota alebo veľmi suchý vzduch im síce nesvedčí, ale posteľ si vlastne sami zahrievame, o patričnú vlhkosť sa vlastným dychom tiež postaráme, takže žiadna čistička to nezachráni. Chemické prípravky nebudú pre vankúše či matrace tiež práve vhodné. A tak jedným zo spoľahlivých spôsobov, ako obmedziť množstvo roztočov a ich alergénov v byte, je použitie bariérových povlakov, ktoré sú nepriestupné pre roztoče a roztočové alergény," hovorí profesor Větvička

Alergie sa krížia
Za najčastejšieho vinníka jesenných alergií je vydávaný palina a ambrózia. Tá môže vyvolať takzvanú skríženú alergiu, teda reaguje s iným alergénom, napríklad s rascou. Skrížená alergia vzniká na základe podobnosti alergénov, takže organizmom vyrobené protilátky proti jednému alergénu reagujú s iným alergénom s podobným chemickým zložením. Najčastejším prípadom sú skrížené alergie medzi peľom a niektorými potravinami, ale tiež napríklad medzi latexom a potravinami. Väčšinou sa to spozná ako takzvaný orálny alergický syndróm, s prejavmi svrbenia či opuchu hornej časti alebo úst. Pri týchto príznakoch by sme samozrejme mali jedlo nechať byť, dobre si uvedomiť, čo s čím konzumujeme. Návšteva alergológa je potom potrebná, aby tieto alergény otestoval a predpísal vhodný liek.

Hovorí sa, že alergik by mal chodiť von skôr popoludní, pretože ak svieti pred poludním slnko, viac lietajú peľové častice. Na tom ale podľa profesora Větvičku nie je veľa pravdy. "Kedy budeme chodiť von, je jedno, pretože protilátky proti peľu v tele už budú a my si skríženú alergickú reakciu vyvoláme napríklad tým, že sa v pohodlí domova zahryzneme do paradajky. Brániť sa ale môžeme jednoducho - na čo máme alergiu, by sme po vyšetrení lekárom mali presne vedieť, vrátane rizika skríženej alergie. A potom sa týmto potravinám jednoducho budeme musieť v surovom stave vyhýbať," hovorí Václav Větvička.

Pozor na vlhkosť
Pripomeňme, že vlhkosť v interiéroch by nemala prekročiť 60 až 70 percent. Ak je vyššia, mali by sme pristúpiť k náprave, aj keď veľa možností nemáme. Mali by sme si zistiť, či niekde nezateká alebo či napríklad v starom dome nie je vonkajší múr vlhký. Tam potom budú nasledovať finančne pomerne náročné opravy. Ak sme tieto možnosti vylúčili a v byte je stále príliš vysoká vlhkosť, pretože napríklad bývame pri rieke, tak je jedinou alternatívou odvlhčovač vzduchu.

Za jesennými alergiami sú teda podľa profesora Větvičku prach, plesne a tiež roztoče. Môžu sa teraz napríklad prejaviť kýchaním alebo upchatým nosom. To sú ale prejavy prechladnutia. Ako teda spoznať, že som alergický, a nie prechladnutý? "Rad prejavov je skutočne podobných, avšak prechladnutie nás za pár dní prejde, ale ak máme alergiu napríklad na domáce roztoče, tak tie prejavy nezmiznú a skôr sa budú stále zhoršovať," upozorňuje profesor Větvička.