Chudoba v detstve môže ovplyvniť mozog v starobe, zistili vedci

Výskumu sa zúčastnilo vyše 20-tisíc ľudí zo 16 európskych krajín a z rôznych sociálno-ekonomických i geografických podmienok.

Deti, ktoré vyrastajú v chudobe, dosahujú podľa štúdie v seniorskom veku horšie výsledky pri testoch kognitívnych schopností, čo sú myslenie, učenie, usudzovania, pamäť a riešenie problémov. "Tak, ako starne telo, starne aj mozog. Avšak zdravie mozgu v starobe je u každého iné," povedala autorka štúdie, lekárka Pavla Čermáková z NUDZ.

Priemerný vek účastníkov štúdie bol na jej začiatku 71 rokov. Vyšetrenie absolvovali na začiatku výskumu a potom minimálne ešte raz po približne piatich rokoch. U ľudí, ktorí v detstve zápasili s chudobou, vedci zistili okrem horších výsledkov v testoch kognitívnych schopností aj odlišnosti v mnohých ďalších aspektoch. Napríklad dosiahli nižšieho vzdelania, častejšie vykazovali príznaky depresie, boli menej fyzicky aktívni, viac obézni a všeobecne menej zdraví.

"Čo do počtu účastníkov je naša štúdia najrozsiahlejšia na túto tému. Ukazuje, že prostredie, v ktorom vyrastáme, sa pasívne odráža v úrovni našich kognitívnych schopností v seniorskom veku. A len z časti je táto súvislosť vysvetlená ďalšími faktormi, ako sú napríklad vzdelanie, výskyt depresie alebo životný štýl. Samozrejme sociálno-ekonomické prostredie v detstve už nemá vplyv na to, akým spôsobom sa mozog aktívne bráni proti klesajúcim schopnostiam v starobe," doplnila Čermáková.

Podľa nej by sa pri tvorbe stratégií, ktorých cieľom je chrániť zdravie mozgu v starobe, mala pozornosť výrazne sústrediť na obdobie detstva, keď sa mozog vyvíja. Deťom, ktoré sa stretávajú s nejakou formou sociálneho či ekonomického znevýhodnenia, by podľa nej mala byť ponúknutá účinná pomoc.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.