Útoky na imunitu. Čo jej škodí a čo prospieva?

Imunitný systém upevňuje obranu tela a chráni ho proti nežiaducim vniknutiam, ako sú baktérie, vírusy a dokonca aj rakovinové bunky. Ak je teda imunita v zlom stave, môže spôsobiť aj závažné a život ohrozujúce ochorenia. Čo ju oslabuje?

„Je to hlavne uponáhľaná doba, zlá životospráva, málo pohybu, alkohol, ktorý spôsobuje chronický stres, čo v organizme spúšťa chronický zápal prostredníctvom kyslíkových radikálov, ktoré poškodzujú orgány a tkanivá, ale aj imunitný systém, ktorý je potom menej výkonnejší voči infekcii. Tá následne zosilňuje zápal v organizme a bludný kruh sa uzatvára – časté užívanie antibiotík a tak ďalej,“ vysvetlil pre HN Science imunológ Boris Hruškovič.

Obzvlášť rizikovou skupinou sú podľa neho tí ľudia, ktorí už trpia na iné závažnejšie chronické ochorenia, ako sú cukrovka, vysoký tlak, onkologické ochorenia, chronické autoimunitné zápaly a depresie. Netreba zabúdať, že mozog je priamo prepojený na imunitný systém a okamžite dokáže vyplaviť látky, ktoré blokujú jeho funkciu.

Práca na zmeny
Za to, v akom stave je naša imunita, môžu aj vnútorné biologické hodiny, ktoré kontrolujú nielen imunitný systém, ale aj cyklus spánku a bdenia, vylučovanie hormónov či teplotu tela. Narušením hodín trpia aj ľudia, ktorí pracujú na zmeny a sú náchylnejší na ochorenia.

„Mozog a imunitný systém potrebujú oddychovať od západu do východu slnka, ľudský organizmus je ako hodiny. Dostatok zdravého spánku, napríklad týždeň, vie upraviť našu krívajúcu imunitu, to už vedeli naše prababičky,“ potvrdil Hruškovič.

Vedci z univerzity v Cambridge v štúdii z roku 2016 zistili, že ľudia sú po zotmení až desaťnásobne náchylnejší na infekcie ako dopoludnia, keďže sú najvýkonnejší ráno a dopoludnia a v tom istom čase má najväčšiu silu aj ich imunita.

Ako sa teda podľa odborníka najlepšie pripraviť na začínajúce chrípkové obdobie, ale mať dostatočne posilnenú imunitu počas celého roka? „Aktívnym otužovaním, dostatkom pohybu, vyváženou stravou. Na našom pracovisku máme veľmi dobré skúsenosti s infúznym podávaním vysokých dávok vitamínu C. Predtým zvykneme merať jeho hladinu v krvi, ak je nedostatočná, upravujeme dávky,“ radí Hruškovič.

Nárast počtu alergií a nový objav
V jeseni a zime však vedia potrápiť aj alergie. V tomto období sú klasické alergie, kde je alergén vonku v ovzduší, na ústupe. Podľa imunológa sa začínajú alergie „z domu“, hlavne roztoče a plesne, ak máme doma zvýšenú vlhkosť alebo tam uskladňujeme viac ovocia, zeleniny alebo aj drevo pri krbe.

V posledných rokoch zároveň zaznamenávame nárast počtu ľudí s poruchami imunity a alergiami. Hruškovič varuje, že v roku 2050 je predpoklad, že každý druhý človek bude mať nejaký typ alergie. Obdobne je to aj s imunitou, tu ide hlavne o druhotné, teda vyvolané poruchy imunitných reakcií.

Je tu však aj jedna dobrá správa. Vedci pred pár dňami objavili úlohu dvojitého agenta imunitného systému. Táto molekula, nazývaná USP18, môže pomôcť obmedziť imunitné reakcie, ale môže tiež otvoriť dvere bakteriálnym infekciám. „Túto molekulu nazývam vlkom v ovčom kožuchu,“ hovorí Namir Shaabani, výskumník zo Scripps Research Institute a autor nedávnej štúdie v Science Immunology.

Odstránenie špecifického génu pre tento proteín v určitých bunkách imunitného systému pomáha telu bojovať proti bakteriálnym infekciám. Táto práca, vykonávaná na myšiach, ponúka potenciálny antimikrobiálny prístup, ktorý by mohol byť zameraný na baktérie i vírusy.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.