Súmrak motivátorov. Prečo túžba po osobnom raste môže byť zhubná

Možno ste si aj všimli niektoré z výkrikov: „Užívaj si tento deň, akoby bol tvojím posledným“ alebo „Choď za svojimi snami,“ prípadne „Miluj svoj život“. Podobnými motivačnými citátmi sú zaplavené sociálne siete, často ich sprevádzajú gýčovité obrázky západu slnka, bežiaceho koňa alebo sexy ženy. V ich blízkosti potom na vás vyskočí inzerát lákajúci na kurz rozvoja osobnosti.

A možno vám už kamarátka aj odporučila osobného kouča a možno ste si v poslednom čase prečítali aj článok o úspešnom podnikateľovi, ktorý vybudoval miliardový biznis a disponuje skvelými schopnosťami. V takýchto príbehoch sa často dozviete, že môžete dosiahnuť to isté ako spomínaný miliardár, len musíte na sebe viac pracovať.

Takmer by sa zdalo, že ak ste so svojím životom spokojný a netúžite minimálne po Nobelovej cene za mier, mali by ste urýchlene vyhľadať pomoc. Urobiť dieru do sveta totiž chce každý.

Nie je však tých „dierotvorcov“ až priveľa? Kde sa vlastne končí zdravé kráčanie vpred a začína sa nezdravé naháňanie sa, trebárs za dokonalým životným príbehom? Možno už aj vám neustále spomínaný rozvoj osobnosti lezie poriadne hore krkom a iba hľadáte cestu, ako normálne nájsť chuť sa v niečom zlepšovať alebo sa pustiť do vecí, na ktoré práve nemáte náladu.

Závislosť od rozvoja
Svet okolo nás údajne funguje vo vlnách. Keď je niečo na svojom vrchole, väčšinou sa objaví nejaký okrajový, presne opačný trend, ktorý naznačuje skorý koniec toho prvého. A tak som nedávno narazila na demotivačné citáty, ktoré zhadzujú úpornú snahu všetkých snaživcov, ktorí vám za vaše peniaze chcú vtĺcť do hlavy, že musíte byť lepší, lepší a ešte lepší. Pri čítaní demotivačných citátov som sa úprimne zasmiala. Len si to napríklad zoberte: „Najlepšie veci v živote sú v skutočnosti veľmi drahé.“ „Ľudia, ktorí hovoria, že dávajú svojej práci 110 percent, nerozumejú tomu, ako fungujú percentá.“ „Jedz, akoby ťa nikto nikdy nemal vidieť nahú.“

Nie je to úľava? Konečne normálny život. Že by sa nad sebarozvojovým trendom skutočne začalo zmrákať? Podľa psychiatra Petra Šóša je nevyhnutnosť rastu a hľadania prchavého pocitu uznania výsadou globalizovaných moderných spoločností. „Sledovanie motivačných videí či čítanie motivačných článkov a kníh vytvára v človeku ilúziu, že jeho sny sú na dosah, aj keď realita tomu vôbec nenasvedčuje,“ hovorí.

Psychoterapeut Milan Mlynář zase upozorňuje, že sa z niekdajších zdrojov inšpirácie stala norma. Zároveň zmizlo posolstvo, že ak chcete žiť kvalitný život, môžete na to ísť aj takto. Neurózou modernej doby podľa Mlynářa nie je obava, že by sme žili príliš obyčajne, ale to, že nedôverujeme sami sebe. „Neveríme svojim schopnostiam, úsudku, pocitom a vlastnému receptu na spokojný a naplnený život. Táto nedôvera spôsobuje, že sa ľudia, ktorí sa zaujímajú o svoj rozvoj, môžu stať od osobného rozvoja závislými,“ hovorí psychoterapeut.

Každý nový inšpiratívny článok, motivačný citát alebo vzorový príbeh úspešných sa potom pridáva ku kope nárokov a nesplniteľným požiadavkám. Výsledkom býva rezignácia na sny, dezilúzia alebo pocit úplného zlyhania. Teda presný opak toho, čo sa človek snažil dosiahnuť. „Frázy ako ,Milujte sami seba‘ alebo ,Verte svojim snom!‘ znejú úderne a sú páčivé. Dobre sa predávajú a majú veľa zdieľaní na sociálnych sieťach, ale tiež jednu veľkú slabinu – neukazujú cestu, iba cieľ. Pre niekoho, kto nemá rád sám seba a neverí svojim snom, je to ďalší dôvod cítiť sa neschopne,“ hovorí Mlynář.

Príliš veľa možností
Sloboda, konzumný spôsob života a v neposlednom rade aj internet nám priniesli nekonečné možnosti. Nútia nás neustále sa rozhodovať a často sme vystavení pochybnostiam o tom, či sme urobili správnu vec. Vlastne, kto nebol konfrontovaný, hlavne na sociálnych sieťach, so svojimi rozhodnutiami?
Stavili ste na budovanie kariéry namiesto zakladania rodiny – pravdepodobne vám už internet ponúkol množstvo fotiek vašich šťastných kamarátok s deťmi. Roky sme nemali poriadnu dovolenku – pravdepodobne na vás všade vyskakujú nádherné obrázky z exotických destinácií, kde oddychujú vaši priatelia. Nemáte čas na svoje koníčky – kamarátka však zdieľa album s kabelkami, ktoré vlastnoručne uplietla.

Nad niečím sa pousmejete, inokedy mávnete rukou, ale niektoré konfrontácie môžu byť zdrvujúce. „Pri moderných ženách vidíme, ako sa chytajú do pavučiny, v ktorej stoja proti sebe materská láska a sebaláska,“ uvádza známy príklad zo života psychiater Petr Šóš. Matky sa snažia robiť všetko. Často bojujú s pocitom, že inak by ich spoločnosť odsúdila. Skĺbiť materstvo a rodinu s kariérou nie je ľahká úloha, pretože ak dáte prednosť jednému alebo druhému, vždy strácate niečo cenné.

Dnes je čoraz ťažšie zasvätiť svoj čas a energiu jednej úlohe, vybrať si bez toho, aby sme pociťovali ľútosť alebo výčitky, že sme neurobili to druhé. V dôsledku nedôvery v seba samého je potom ľahké nad voľbou dumať a trápiť sa pochybnosťami. A pretože existuje nekonečné množstvo aktivít, v ktorých môžete vyniknúť, nájdeme aj nekonečné množstvo spôsobov, ako za ostatnými zaostávať. Pripadáme si, že nie sme dosť dobrí a že náš život vôbec nie je taký skvelý, ako by mohol byť a aký žijú ostatní ľudia.

Generácie pred nami tieto problémy nemali (no ťažili ich iné neduhy, ktoré zase nepoznáme my). Možností bolo málo a informácií o alternatívach ešte menej. Lenže kľúčom k spokojnosti nie je mať všetko, na čo si človek spomenie alebo čo mu pripomenú ostatní, že by mal chcieť. Spokojný bude iba ten, kto sa naučí vyhodnotiť, čo je dôležité, čoho sa treba vzdať a čo s pokojom oželieť. Naopak, k frustrácii môže viesť snaha neustále sa s niekým porovnávať.

Priznať si vlastné chyby
Psychoterapeut Michal Mlynář rozdeľuje motiváciu na osobný rast na dva typy. Ľudia so sebou robia niečo preto, aby im na sebe záležalo, alebo preto, že im na sebe záleží už teraz. Cítite ten rozdiel?

„Ten prvý typ motivácie je pekný prúser. Ak niečo robíme preto, aby sme sa neskôr mohli mať radi, utekáme od toho, kým sme. Snažíme sa byť lepší, ako naozaj sme, ale veľmi sa nám nedarí, pretože nevieme, čo so sebou. A to až dovtedy, kým nepochopíme to, kým sme práve teraz,“ hovorí psychoterapeut.

To je tiež hlavným problémom niektorých motivačných kurzov, ktoré sľubujú zázračné splnenie všetkých snov na počkanie. „Poznať sám seba totiž znamená naučiť sa prijímať všetky svoje stránky bez výnimiek. Aj tie, ktoré sa nám nepáčia, čo vôbec nie je jednoduché. A toto sa ťažko predáva. Vidina zmeny na niekoho iného, takého, akým by sme neopovrhovali, pôsobí omnoho lákavejšie,“ vysvetľuje Mlynář.

Keď sa už teda rozhodnete vyskúšať tieto kurzy a služby osobných koučov, vyberajte si také, ktoré vám nebudú sľubovať zmenu na niekoho iného, koho budete mať radšej. Spokojnosť vám to rozhodne nezaručí.

Ak chcete na niečom zapracovať, snažte sa prijať sami seba so všetkými nedostatkami. Iba tak získate dôveru vo vlastný úsudok, a to bez toho, aby ste potrebovali kopy motivačných kníh. „V honbe za šťastím a sebarozvojom často trávime viac času ponorení sami do seba, a to nám prináša paradoxne viac frustrácie ako rozvíjanie naplňujúcich vzťahov s najbližším okolím a priateľmi,“ dodáva psychiater Šóš. Inými slovami: prestaňte sa pitvať sami v sebe a vo svojich najhlbších problémoch, choďte sa radšej zabaviť a odreagujte sa s priateľmi. Prídete na iné myšlienky a získate voči sebe nadhľad.

Mozog nás chráni
Už od školy okolo seba počúvame, že na to, aby sme niečo dosiahli, potrebujeme motiváciu. Naozaj je taká nevyhnutná? Americká televízna komentátorka Mel Robbinsonová si to nemyslí. Je to trochu paradox, pretože sama píše návody na to, ako sa stať sebavedomejšími a šťastnejšími. Upozorňuje však, že veľa ľudí nezmyselne čaká na vhodný okamih, keď napnú svaly a niečo konečne zmenia. Len si skúste spomenúť, koľkokrát ste odložili napríklad štúdium cudzích jazykov alebo cvičenie a čakali ste na chvíľu, keď budete viac motivovaný.

„Motivácia je hlúposť. Ľudské bytosti nie sú predurčené na to, aby robili veci, ktoré sú im nepríjemné alebo ťažké,“ vysvetľuje Robbinsonová na svojom blogu a psychiater Šóš jej dáva za pravdu. „Náš mozog nás, naopak, evolučne chráni pred nepríjemnými a náročnými činnosťami. Často to vyzerá, ako keby nám iba motivácia chýbala k zmene, aby sme robili to, po čom v živote túžime. Je nám však prirodzené robiť iba tie veci, ktoré nám prinášajú okamžité uspokojenie. Preto mnohí ľudia vôbec nestoja o sebarealizáciu,“ vysvetľuje.

Robbinsonová odporúča neváhať, nečakať na lepšie podmienky alebo vhodnú situáciu, ale ísť do toho rovno aj s rizikom, že cesta k zmene nebude jednoduchá.

Motivačné videá pre zábavu
Snaha vyhnúť sa všetkému nepríjemnému sa nakoniec vypomstí. Neúspechy, prehry a nepríjemné chvíle k životu patria. Snažiť sa toto všetko obísť je nielen márne, ale aj deštruktívne. Znamená to, že sa príliš staráte, aby ste netrpeli, lenže takéto správanie vás nikdy neposunie ďalej.

Ak hľadáte jednoduchú cestu k úspechu a šťastiu, na ktorej sa príliš nenadriete, budete sklamaní. V komunite ľudí, ktorí sa zaoberajú osobnostným rozvojom, sa v poslednom čase skloňujú predovšetkým termíny ako rituály a disciplína. Teda nič lákavé pre ľudí, ktorí žiadajú jednoduché zázraky na počkanie. Tí si možno svoje motivačné videá nenechajú zobrať. Ostatní si ich občas môžu pustiť. Keď už nič iné, aspoň sa na nich pobavia.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.