Doba sa mení. A drogy s ňou

Bratislava, víkend a pervitín. Podľa analýzy výskumu Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť majú tieto tri veličiny k sebe bližšie, než by sme si priali. Spomedzi 56 miest z devätnástich krajín Európy, ktoré sa na výskume zúčastnili, obsadila Bratislava vo víkendovom užívaní metamfetamínu (odborný názov pre pervitín) piatu priečku.

„V porovnaní s 90. rokmi vidieť výrazný pokles v užívaní heroínu a jeho nahradenie pervitínom,“ potvrdzuje aj Dominika Jašeková, štatutárna zástupkyňa OZ Odyseus, ktoré sa okrem iného zaoberá aj drogovou prevenciou. Výzvu podľa nej predstavujú tiež takzvané nové psychoaktívne látky, ktoré imitujú účinok známych drog, no svojím chemickým zložením nemusia patriť pod zákonom regulované látky.

„Môžu to byť napríklad syntetické kanabinoidy simulujúce účinky marihuany, ktoré sa dajú kúpiť cez internet v podobe prášku. Tieto látky sú často omnoho silnejšie a predstavujú väčšie nebezpečenstvo predávkovania a následnej smrti než klasické drogy. Výzvou je tiež ich skorý záchyt a podchytenie ich užívateľov v zariadeniach, ako je to naše.“

Kde číha riziko
O tom, že ide o mimoriadne nebezpečné látky, svedčí aj 39-ročný Radovan (meno je zmenené, pozn. red.), ktorý má za sebou dvadsaťročné skúsenosti s užívaním „klasických“ tvrdých drog vrátane heroínu či pervitínu. „Syntetické látky ma svojím účinkom fakt zaskočili, bola to ,šajba‘. Celé je to dosť veľké svinstvo, ich účinky sú nevyspytateľné,“ vyjadril sa pre HN magazín. Syntetický kanabinoid, prezývaný aj zombie droga, sa v polovici septembra masívne spomínal aj v médiách: po tom, čo dvadsiatke Čechov spôsobil vážne zdravotné komplikácie, z ktorých dvaja im aj podľahli.

Nielen v prípade nových typov drog však mladí doplácajú na nedostatok informácií. Dominika Jašeková má skúsenosť z praxe, že aj mnohí užívatelia majú o drogách ako takých len veľmi nepresné, až nulové vedomosti. „V dnešných časoch internetu nie je ťažké vyhľadať si rôzne informácie. Problémom je však ich pravdivosť,“ vysvetľuje.

Nevedomosť zákonite zvyšuje riziko, aj preto tím z Odysea so svojím preventívnym programom Sex/Drogy pravidelne navštevuje festivaly či iné hudobné akcie. „Mladí ľudia sa najviac zaujímajú o účinky jednotlivých drog, čo robiť v prípade predávkovania či bad tripu, ale často sa nám zverujú aj so svojimi zážitkami s drogami. Niekedy za nami prichádzajú s problémami, ktoré sa týkajú ich kamarátov, a chcú vedieť, ako im môžu čo najlepšie pomôcť,“ opisuje Dominika Jašeková a dodáva, že podľa prieskumov je u návštevníkov klubov či hudobných podujatí až desaťkrát vyššia pravdepodobnosť, že vyskúšajú stimulačné drogy, než u ich rovesníkov. „Preto je dôležité, aby na týchto podujatiach boli programy, ako je ten náš, ktoré pomáhajú znižovať riziká, ktoré s užívaním drog súvisia.“

Väzenie namiesto liečby
Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť okrem spomínaných syntetických kanabinoidov upozorňuje aj na nárast užívania kokaínu a tiež na to, že dodnes sa nevie, ako jeho užívateľov účinne liečiť.

Slabá informovanosť sa však netýka len užívateľov drog, ale aj verejnosti, ktorá dodnes ostáva v zajatí rôznych mýtov. „Najväčší mýtus je určite stereotypizácia takzvaného typického užívateľa a typickej užívateľky drog,“ komentuje Dominika Jašeková. „Užívateľom drog môže byť každý bez ohľadu na sociálne zázemie, vzdelanie či pôvod.“

Mimoriadne veľké škody prináša najmä nedostatočná informovanosť rodičov. Medzi časté chyby na ich strane patria podľa štatutárnej zástupkyne Odysea neprimerané reakcie na drogové experimentovanie svojho potomka. „Pre dieťa, ktoré raz vyskúšalo marihuanu, nie je absolvovanie liečenia závislosti tým najvhodnejším riešením. Dôležité je mať vybudovaný úprimný vzťah a zistiť, čo dieťa k tomu experimentovaniu vedie. Je to nuda, partia, problémy v škole či v rodine? Práve vyriešenie týchto problémov môže spôsobiť, že dieťa už po droge nesiahne. V prípade, že je problém veľký a experimentovanie sa zmenilo na pravidelné užívanie, je vždy najlepšie riešiť to s odborníkom. No zakaždým by rodičia mali byť pre dieťa oporou.“

Ona sama počas svojej praxe zažila desiatky ťažkých prípadov. Doteraz má mnohé v živej pamäti, vrátane mladíka, ktorému pomáhali s vybavením občianskeho preukazu, kartičky poistenca a s hľadaním vhodného typu liečby. To sú veci, ktoré sa nedajú vybaviť zo dňa na deň, a aj v jeho prípade išlo o dlhodobý proces. Žiaľ, bez šťastného konca.

„Klienta chytili policajti so svojou dávkou drogy, a namiesto liečenia išiel do väzenia. Dlhodobé úsilie pracovníčok a tiež mladého človeka vyšlo nazmar. A nielen to. Aké možnosti bude asi mať mladý chalan po tom, ako sa dostane von z výkonu trestu? Kde ho zamestnajú? Aké skúsenosti tam nadobudne? Akých ľudí spozná? Ako tam bude riešená jeho závislosť, ak sa prejaví?“ Ťažké otázky, smutné odpovede. Lebo drogová závislosť nie je v prvom rade kriminálny problém. Ale zdravotný a sociálny.

A klasik by dodal, že ešte sa dotýka aj čohosi natoľko podstatného, ako je zmysel života.

Realizované s finančnou podporou ministerstva zdravotníctva – v rámci účelovej dotácie na podporu protidrogových aktivít na rok 2018.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.