Parazitologička: S hygienou to už preháňame

Západná civilizácia je takzvane dehelmintizovaná, teda bez červov. Pritom sme sa s nimi tisíce a tisíce rokov zžívali - po celú dobu evolúcie. Keď sme sa zo zberačov stali poľnohospodármi, bol to pre nás v tomto smere obrovský skok - začali sme žiť s radom týchto - ako už dnes vieme - prospešných organizmov. A nejde len o červy typu mrľa alebo pásomnica, ale aj o baktérie, ktoré v našich črevách tiež žijú. Od priemyselnej revolúcie ich však začalo zase ubúdať kvôli pokroku v zdravotníctve, rozvoju technológií, výrobe dezinfekciou, detergentov, zvýšeniu hygienickými štandardami a tiež kvôli ubývajúciemu kontaktu so zvieratami. Svoje urobilo aj plošné rozšírenie antibiotík.

"A tak sme viacmenej odstránili parazity nielen z okolitého prostredia, ale aj z vlastného tela," konštatuje vedkyňa Kateřina Jirků, ktorá stojí na čele nového Laboratóriá parazitárnej terapie v biologickom centre Akadémie vied ČR v Českých Budějoviciach.

A následky? Laicky povedané sa náš imunitný systém začal nudiť a začal si vymýšľať - obrazne povedané mať mrle. A tak vyskočil počet autoimunitných chorôb, keď imunitný systém spustí boj proti bunkám vlastného tela. Akoby hľadal, čo by tak mohol robiť iné, keď prišiel o svojich parazitov.

Čo presne sa deje v našom tele, keď v ňom máme baktérie či prvoky, alebo dokonca nejakého parazita?

Zistilo sa, že črevné organizmy, ako sú baktérie, ale aj parazity, sú úzko naviazané na náš imunitný systém. Majú spolu interakcie, odovzdávajú si signály, čím náš imunitný systém stimulujú a modelujú. Teraz, keď sme tieto organizmy, hovorí sa im "starí priatelia", takmer odstránili, je náš imunitný systém ochudobnený, nevyvíja sa dobre - a to už od detstva, kedy by mal týchto podnetov dostávať čo najviac. A preto vznikajú rôzne autoimunitné ochorenia ako napríklad Crohnova choroba alebo roztrúsená skleróza a tiež stúpa počet alergikov.

To je teória, alebo už je potvrdené, že to tak je?

Je to teória, ktorá už je ale z väčšej časti potvrdená.

Ako sa prišlo na to, že tieto choroby súvisia práve s úbytkom parazitov v našom tele?

Zrovnali sa dve mapy: vyspelý svet, ktorý má vysokú úroveň hygieny a nižší výskyt týchto organizmov, a rozvojový svet, kde je naopak hygiena nízka a parazitov je tam viac. S úbytkom črevných organizmov sa objavuje nárast autoimunitných ochorení a alergií. Tieto teórie vznikali už v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Na prelome storočí sa začalo uvažovať o tom, že v tom hrajú úlohu nielen vnútorné organizmy, ale aj takzvané environmentálne organizmy v okolitom prostredí, teda rôzne mikroskopické organizmy, najčastejšie baktérie. Zistilo sa tiež, že u chorých ľudí je diverzita črevného mikrobiomu oveľa menšia ako u zdravých ľudí.

Dá sa ale vôbec nejako vrátiť späť v čase a dostať späť do našich tiel tieto organizmy?

Rodičia by napríklad nemuseli byť takí úzkostliví a mali by nechať dieťa hrabať sa v hline alebo zjesť rožok, aj keď mu spadne na zem. Už boli publikované aj štúdie, ktoré potvrdzujú, že keď je v rodine pes či je dieťa v akomkoľvek kontakte so zvieraťom, tak je to v tomto smere lepšie. Napríklad pes vonku strčí do čohokoľvek ňufák, doma vás potom oblizne...

Takže ak dieťa v kolektíve chytí mrle, nemáme sa stresovať?

Vôbec nie, mrľa je jedna z dobrých vecí, ktoré môžu dieťa stretnúť, pretože stimuluje jeho imunitu.

Je ešte nejaký ďalší spôsob, ako k sebe neškodne pozvať parazity, baktérie, prvoky? Máme sa menej sprchovať alebo jesť neumyté ovocie?

To je dosť filozofická otázka. Áno, naša západná spoločnosť to s tou hygienou a hygienickými návykmi dosť preháňa, občas to už hraničí aj s mániou. Povedala by som to tak, že je to na zvážení každého, do akej miery od týchto návykov upustí. Čo sa týka sprchovania, tak okrem črevného mikrobiomu máme aj kožný mikrobiom (spoločenstvo organizmov, hlavne baktérií, ktoré osídľuje našu kožu) a aj ten už bol spojený s nejakými ochoreniami. Keď sa každý deň dôkladne vymydlíme, tak tomu mikrobiómu asi veľmi neprospejete. Ovocie a zeleninu by som ale určite umývala.

V každej drogérii je dnes k dispozícii dezinfekčný gél do vrecka. Aj to je extrém, nie?

Áno, myslím si, že to naozaj preháňame, keď denne či niekoľkokrát denne používame dezinfekčný gél na ruky. Určite je to vhodné v chrípkovom období, ale inak nevidím dôvod, prečo sa stále dezinfikovať.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.