Vyšší ľudia trpia rakovinou častejšie. Dôvod je zrejme úplne triviálny

Aj keď sa dnes budeme baviť predovšetkým o rakovine u ľudí, začneme u hlodavcov. U ľudí aj u myší sú totiž rakoviny zhruba rovnako časté, čo na prvý pohľad nedáva príliš zmysel. Najlepšie vysvetlenie vzniku rakoviny predpokladá, že ide o súhru niekoľkých rôznych chýb v bunke, kvôli ktorým sa odstavia "brzdy" držiace jej schopnosť množenia v rámci potrieb organizmu. Logicky by sa tak zdalo, že čím väčšia skupina buniek, tým skôr sa niektorá z nich "pokazí" a rakovina sa rozbehne, píše Technet.cz.

Myši a ľudia pritom majú radikálne odlišný počet buniek. Prečo je teda u nich výskyt rakoviny podobný? Biológovia, ktorí sa nad touto otázkou zamýšľali, dospeli k logickému a pokusmi podloženému záveru, že rozdiel je v sklonoch k ​​rakovine. Pri experimentoch sa skutočne ukázalo, že ochranné mechanizmy myších buniek sú menej prepracované a rakovina sa v nich teda rozšíri rýchlejšie ako v ľudských bunkách.

Z tohto vysvetlenia však vyplýva, že u rôznych ľudí by mal byť rozdiel pozorovateľný. Ľudia totiž mávajú odlišný počet buniek, pretože bunky nemôžu rásť donekonečna. Nemali by dosť veľký povrch na to, aby ním vstrebali dostatok živín a mohli normálne fungovať. Predovšetkým vyšší ľudia teda majú viac buniek než menší ľudia. (Pri hmotnosti tak priama súvislosť nie je, pretože počet tukových buniek, tzv. adipocytov, sa v dospelosti zrejme príliš nemení. Práve tie malý pomer objemu a povrchu neobmedzujú toľko ako metabolicky aktívnejšie bunky.)

Galéria: Osem skorých príznakov rakoviny, ktoré by ste nemali ignorovať

​Niekoľko štúdií objavilo podobnú závislosť: napríklad kontrola zdravotných záznamov niekoľkých miliónov Švédov ukázala, že vyšší ľudia skutočne mávajú častejšie rakovinu kože a prsníka. Výsledkom je, že s desiatimi centimetrami telesnej výšky navyše rastie relatívne riziko rakoviny približne o desatinu (teda napríklad z 1 percenta na 1,1 percenta). U rôznych typov sa toto číslo trochu líši, všeobecne platí, že je to skôr zaujímavosť než niečo, čo by nás malo budiť po nociach.

Avšak, podobné sledovacie štúdie majú tú nevýhodu, že nemôžu nikdy dať úplne jasnú a jednoznačnú odpoveď. Odborníci nad výsledkami debatujú, či je to skutočne dôsledkom výšky (poťažmo počtu buniek), alebo či nemôžu hrať väčšiu rolu iné faktory súvisiace s výškou len nepriamo. Špekuluje sa napríklad, či väčšiu úlohu nemôže hrať počet bunkových delení, pri ktorých môže k "poruchám" buniek dochádzať relatívne často. V tejto predstave zohráva väčšiu úlohu nárast objemu len niektorých, rýchlo sa deliacich tkanív. U tých "pomalších" by mohol byť vplyv zanedbateľný, špekulovali jej autori a zástancovia.

Leonard Nunney z Kalifornskej univerzity sa rozhodol, že sa pokúsi nájsť tak dobré vysvetlenie, ako mu len štatistika dovolí (nie všetky vplyvy sa totiž dajú naozaj jasne rozlíšiť). Upravil si dnes používané štatistické modely výskytu rakoviny v populácii tak, aby brali do úvahy priamy vplyv telesnej výšky - teda aby obsahovali počet buniek v tele pacienta odvodený práve od výšky. Výsledky, ktoré z modelu vyšli, porovnal so zdravotnými záznamami skutočných pacientov. Výsledky práce zverejnil v časopise britskej Kráľovskej spoločnosti a vyplýva z nich, že výška zrejme hrá nezanedbateľnú úlohu.

Jej vplyv je totiž možné pozorovať naprieč celou škálou rôznych typov zhubného bujnenia: štatistickú súvislosť Nunney medzi výškou pacientov a výskytom zhubného bujnenia objavil u 18 zo 23 skúmaných typov rakoviny. Na hornom konci škály je rakovina štítnej žľazy, u ktorej by každých desať centimetrov výšky navyše malo zvyšovať riziko jej objavenia približne 1,3 až 1,5-krát - ale iba u žien, u mužov bol pozorovaný nižší vplyv (cca 1,1-1,3-krát vyššie riziko na každých 10 cm výšky). Trochu menej výrazný bol vplyv výšky na výskyt rakoviny kože.

U väčšiny typov zhubného bujnenia sa nárast rizika pohyboval okolo empiricky namerané hodnoty 1,1 na 10 centimetrov výšky navyše. Avšak u rakoviny pažeráka, žalúdka či hrubého čreva v podstate žiadny vplyv telesnej výšky vidieť nebol. Nunney špekuluje, že v ich prípade iné, predovšetkým vonkajšie vplyvy (napríklad strava) hrajú takú veľkú úlohu, že vplyv výšky pôjde štatisticky len ťažko dokázať.

Nadpriemerne vysokých táto správa asi ťažko poteší, ale je nutné dodať, že nárast rizika daný výškou nie je tým hlavným, čo o rakovine rozhoduje. Vplyv rôznych vplyvov na jej výskyt dnes síce nie je celkom jasne rozklúčovaný.

Avšak aj tak už máme jasne doložené, že rada vplyvov je oveľa silnejších. Keď opomenieme fajčenie, je to napríklad strava (mastná strava zvyšuje riziko výskytu o desiatky percent), pravidelný pohyb (ten výrazne znižuje riziko výskytu niektorých rakovín) a samozrejme vplyvy z vonkajšieho prostredia (a to nielen znečistenie, ale aj vírusy, baktérie).

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.