O našej hmotnosti rozhoduje mozog. Za čo všetko môže hlava?

Rovnako ako telo potrebuje určitý počet hodín spánku, tak aj mozog má zafixovanú určitú váhu a snaží sa ju udržať. Ideálna váha nie je tá, ktorú si jednotlivec sám stanovuje, ale tá, o ktorej rozhoduje mozog na základe genetickej výbavy a životných skúseností, uvádzajú Lidovky.cz.

Tento regulačný systém je umiestnený v hypotalame, časti mozgu zapojenej do početných funkcií, ako je termoregulácia, kontrola cirkadiánneho rytmu či pocitu hladu. Dostáva rôzne signály vzťahujúce sa k zásobe tukov, obsahu cukru v krvi a prísunu potravín a reaguje na chuť k jedlu či metabolizmus, to znamená energiu spotrebovanú organizmom, aby mohol fungovať a udržiavať stabilnú telesnú hmotnosť.

Táto hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí asi piatich kilogramov. Osoby, ktoré vyvíjajú telesnú aktivitu, majú tendenciu vážiť menej ako osoby, ktoré vedú sedavý spôsob života. Táto váha môže počas života stúpať. U človeka, ktorý priberie a má niekoľko rokov nadváhu, považuje mozog túto novú váhu za ideálnu. "Pre mozog neexistuje nadváha, ale stabilná váha, ktorú si bráni," vysvetľuje americká neurobiologička Sandra Aamodtová.

Bohužiaľ opak nefunguje a žiadna diéta na svete nedovolí prekročiť tento prah. Táto skutočnosť určite nemálo ľudí deprimuje. Je veľmi málo pravdepodobné trvalo schudnúť. S časom je znovuzískanie zhodených kilogramov takmer nevyhnutné. Ukazujú to všetky štúdie.

Aby sme zistili túto pre mozog ideálnu váhu, treba jesť iba ak máme hlad a pri prvých príznakoch sýtosti s jedlom prestať. Do zhruba šiestich mesiacov sa váha stabilizuje na hodnotu pre mozog ideálne. A nezáleží vôbec na indexe telesnej hmotnosti (BMI), ktorý zvyčajne umožňuje ľudí triediť do váhových kategórií. "BMI je vypočítaný pre populáciu, ale neodráža cieľovú váhu, ktorá je každému jednotlivcovi vlastná," hovorí Sandra Aamodtová. Mnohí ľudia, ktorí majú podľa BMI nadváhu, majú v skutočnosti hmotnosť, akú im prikazuje ich mozog. A márne sa budú snažiť schudnúť.

Pätnásť dlhodobých štúdií zahŕňajúcich osoby držiace diétu ukázalo, že u týchto ľudí je väčšie riziko, že budú obézni, než u tých, ktorí diétu nedržia.

Reakcia mozgu na diétu
Diéty sú odsúdené na neúspech. V roku 2012 bola realizovaná štúdia na 4000 dvojčatách vo veku od šestnástich do dvadsaťpäť rokov, ktorá ukázala, že odtučňovacia kúra násobí riziko znovuzískanie kilogramov u mužov dvakrát a u žien trikrát.

Tento jav sa dá zrejme vysvetliť reakciou mozgu, ktorý dáva telu pokyn k vytváraniu zásob pre prípad nového obdobia zníženého príjmu potravy, ale tiež trvalou zmenou metabolizmu vyvolanú diétou. Telo vydáva počas diéty menej kalórií, aby šetrilo svoje zdroje, a v tom pokračuje aj vtedy, keď človek začne normálne jesť, a pokračuje v tom, kým telo nezíska svoju normálnu váhu.

Aj keď má človek dojem, že má nadváhu, ale je normálne, nebude mať z diéty úžitok pre svoje zdravie. Jediným riešením, ako zostať na svojej ideálnej váhe, je denne cvičiť a jesť len v prípade hladu. Spočiatku to vyžaduje veľkú pozornosť a úsilie, pretože žijeme v spoločnosti, ktorá má tendenciu sa stále prejedať. Akonáhle si na nový štýl zvykneme, váha sa prirodzene upraví. Nakoniec nemusíme počítať kalórie a myslieť neustále na jedlo. Tým získame viac času, aby sme sa mohli venovať iným aktivitám.