Ženám hrozí dvakrát väčšie riziko depresií. Prečo?

Depresia a kardiovaskulárne choroby budú vo svete hlavnou príčinou neschopnosti postarať sa o seba alebo pracovať už v roku 2020. A riziko u žien bude dvojnásobné (9,1 percenta oproti 4,8 percenta u mužov). Tiež medzi pacientmi s kardiovaskulárnymi chorobami je dvakrát viac žien trpiacich zároveň depresiou, než je tomu v prípade mužov. Depresia je zase rizikovým faktorom pre infarkt a úmrtie na zlyhanie srdca.

Týmto problémom sa zaoberajú početné medzinárodné štúdie. Posledná bola zverejnená na stránkach španielskeho vedeckého časopisu Revista Espaňola de Cardiología.

"Pokiaľ ide o kardiovaskulárne choroby, je nám známe, že na ne zomiera viac ako tretina žien a že rizikovými faktormi sú predovšetkým u žien fajčenie a cukrovka. Spojenie depresie s kardiovaskulárnymi chorobami bude vo svete hlavnou príčinou neschopnosti postarať sa o seba či pracovať už v roku 2020 a ženám hrozí dvojnásobné riziko," uvádza šéf oddelenia neurovied na milánskej klinike Fatebenefratelli-Sacco Claudio Mencacci.

Takotsubo syndróm
Ženám hrozí viac rizika pokiaľ ide o všetky choroby srdca. Medzi kardiologickým pacientmi je zistená depresia dvakrát častejšie u žien ako u mužov a depresie je zase rizikovým faktorom pre vznik infarktu a úmrtia na zlyhanie srdca. Tiež Takotsubo syndróm, akútny syndróm srdcového zlyhania, je rozhodne viac prítomný u žien. Ide o klinický obraz, ktorý napodobňuje infarkt myokardu. Prejavuje sa iba u žien v období menopauzy a je spôsobený psychickým stresom.

Aby sme zabránili tomu, že sa depresia stane rizikovým faktorom pre ochorenie srdca, je veľmi dôležité spoliehať sa na správny životný štýl. Experti odporúčajú vyhnúť sa fajčeniu, zdravo sa stravovať a vyvíjať fyzickú aktivitu. Je však dobré mať pod kontrolou aj ďalšie faktory, ktoré môžu ohroziť zdravie a ktoré, najmä po menopauze, ohrozujú zdravie žien. Patria medzi ne narušenia neurobiologických mechanizmov reagujúcich na stres, zápaly a sklony k trombóze.

Psychickým problémom možno predchádzať aj tým, že sa získavajú prvé signály depresie z toho, čo ľudia píšu, zdieľajú či umiestňujú na sociálne siete, a to prostredníctvom algoritmu umožňujúceho vyhľadávať prvé príznaky choroby ešte pred oficiálnou lekárskou diagnózou. Ukázal to výskum Pensylvánskej univerzity publikovaný v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Pri tomto výskume vedci analyzovali údaje zo sociálnych médií s diagnózou depresie u skupiny 1200 osôb, ktoré súhlasili so zverejnením svojich údajov. Odhalili, že tento počítačový model môže s istou presnosťou predvídať budúce depresie.

"To, čo ľudia píšu na sociálnych médiách, odhaľuje stránku života, ktorú je veľmi ťažké analyzovať s použitím nástrojov lekárstva a výskumu," vysvetľuje H. Andrew Schwartz, hlavný autor World Well-Being Project (Wwbp, Projekt svetového blahobytu). Ide o skupinu počítačových expertov, psychológov a štatistikov, ktorí spolupracujú na vývoji nových techník pre meranie psychickej a zdravotnej pohody založenej na jazyku používanom v sociálnych médiách.

"Tieto techniky sa zatiaľ využívajú málo. Napríklad keď sa prejavujú príznaky depresie, úzkosti a posttraumatického stresu, nájdeme viac signálov vo svete sociálnych sietí, kde sa ľudia vyjadrujú slobodnejšie," dodáva Schwartz.