Chémia namierená proti nám. Takto sa vyhnete nebezpečným látkam

Telo človeka je úžasný systém. Sú v ňom orgány, ktoré sú vzájomne prepojené, skladajú sa z veľkého počtu buniek. Tieto bunky riadi nervová sústava prostredníctvom neurónov a hormonálna sústava pomocou hormónov. Hormóny ovplyvňujú náš rast, vývoj pohlavných znakov, vstrebávanie potrebných látok, prekonávanie stresu a mnoho ďalších funkcií.

Vylučujú sa zo žliaz s vnútornou sekréciou, ktoré spoločne tvoria takzvaný endokrinný systém. Pocit dokonalosti však narušujú nové poznatky. V posledných desaťročiach vedci zisťujú, že u mnohých organizmov býva tento prirodzený systém narušený pôsobením "nepriateľských" látok, takzvaných endokrinných disruptorov.

"To vedie k škodlivým účinkom priamo v tele a môže byť postihnuté aj potomstvo. Účinky sa môžu prejaviť aj po dlhej dobe, a dokonca aj vtedy, keď na organizmus endokrinné disruptory už nepôsobia," hovorí pre Lidovky.cz docentka ekotoxikológie Klára Hilscherová z Centra pre výskum toxických látok v prostredí (RECETOX) Masarykovej univerzity v Brne. Vzhľadom k mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú náš zdravotný stav, nie je ľahké jednoznačne preukázať dôsledky endokrinnej disrupcie v ľudskej populácii. Mnoho dôkazov jej vplyvu ale máme z účinkov u iných organizmov, ktoré majú endokrinný systém veľmi blízky človeku. Je teda dôvodná obava, že u ľudí môžu tieto látky pôsobiť rovnako.

Najcitlivejší je plod a dojčatá
Vedci dnes poukazujú na nárast výskytu množstva ochorení súvisiacich s endokrinným systémom u ľudí. Nedá sa vysvetliť iba genetickými faktormi alebo životným štýlom. "U chlapcov a mužov sa hovorí o klesajúcej kvalite spermií, zvýšenom výskyte ochorení pohlavných orgánov vrátane rakoviny semenníkov a prostaty. U dievčat a žien je to skorá puberta, nádory prsníka a vaječníkov. Endokrinné disruptory tiež môžu prispievať k rýchlemu nárastu cukrovky, obezity alebo ochoreniu štítnej žľazy," opisuje docentka Hilscherová.

Medzi ďalšími rizikami, o ktorých sa hovorí v súvislosti s endokrinnou disrupciou, sú neurologické a imunitné problémy, napríklad narušenie psychomotorického vývoja u detí, autoimunitné ochorenie či alergie. Pravdepodobnosť škodlivých účinkov sa podľa Kláry Hilscherovej zvyšuje pri dlhodobejšom pôsobení týchto látok a pri ich pôsobení v období zvýšenej citlivosti, hlavne v detstve. Najcitlivejší potom môže byť plod a dojčatá. Živé organizmy sa totiž snažia škodlivín v tele zbaviť, u dojčiacich matiek sa tak niektoré dostávajú práve do materského mlieka.

Keď teda dôjde k nepriateľskému útoku na náš hormonálny systém, môže byť ohrozený ľudský prirodzený vývoj, rast, metabolizmus, imunita, správanie či reprodukcia. Navyše endokrinná disrupcia zvyšuje citlivosť k rôznym ochoreniam v priebehu života.

"Najväčšie nebezpečenstvo je to, že sa účinky niektorých látok môžu prejaviť, aj keď na organizmus pôsobia vo veľmi malých dávkach. Môžu byť tiež oneskorené. Vplyv pôsobenia disruptorov počas detstva sa môže prejaviť až v dospelosti," líči docentka Hilscherová.

Problém s látkami, ktoré narúšajú hormonálnu rovnováhu, sa týka asi celého sveta. Zaťaženie prostredia a vplyv na živé organizmy - teda aj na ľudí - je ale podľa Kláry Hilscherovej vyšší tam, kde sa tieto látky používajú viac alebo sa ich viac dostáva do prostredia. "Napríklad v niektorých afrických či ázijských krajinách s menej rozvinutou ekonomikou pôsobia na obyvateľstvo viac pesticídy či látky z otvoreného spaľovania biomasy a rôznych odpadov vrátane elektroodpadu. Tie tiež patria medzi endokrinné disruptory," upozorňuje Klára Hilscherová.

Plasty, zelenina, ovocie...
Kde "nepriateľov hormónov" nájdeme? Podľa docentky Hilscherovej neexistuje žiadny definitívny zoznam endokrinných disruptorov. Európska komisia ale zostavila dokument, v ktorom sú zahrnuté látky, u ktorých bola preukázaná endokrinná disrupcia aspoň v jednom organizme.

"Patria tam napríklad látky z plastov, ako sú ftaláty či bisfenol A. S tými sa môže človek stretnúť v rade bežných produktov, vrátane obalových materiálov, rôznych plastových výrobkov, športového vybavenia, podlahových krytín či kúpeľňových závesov. Sú tam tiež pesticídy, ktoré sa používajú pri ochrane zeleniny a ovocia proti škodcom, či priemyselné látky ako polychlórované a polybrómované bifenyly. Tie boli predtým hojne používané do náterových hmôt či náplňou kondenzátorov a transformátorov, a aj keď už je používanie tých menovaných dlhú dobu zakázané, kvôli svojej stabilite sa stále vyskytujú vo všetkých zložkách prostredia," líči ekotoxikologička Klára Hilscherová.

Nechcený útok
Útok na naše hormóny neprišiel z čistého neba. Človek ho starostlivo pripravoval s rozvojom chemického priemyslu v 20. storočí. Nevedel však, čo vlastne robí, a hlavne že časom najviac poškodí sám seba. Rozvoj priemyslu je totiž spojený so zvýšeným uvoľňovaním chemických látok do životného prostredia. A až po mnohých desaťročiach masívneho používania rôznej chémie bola preukázaná schopnosť niektorých látok narušovať hormonálny systém.

"Zvýšené riziko spojené s endokrinnou disrupciou skutočne súvisí hlavne s mohutným rozvojom používania chemických látok v najrôznejších ľudských činnostiach v posledných desaťročiach. Ku zvýšenému zaťaženiu prostredia nežiaducimi polutantmi dochádza aj napríklad pri spaľovaní nevhodných materiálov, uvoľňujú sa aj z dopravy, z odpadu a odpadových vôd," konštatuje docentka Hilscherová. Ovplyvňovať endokrinné regulácie ale môžu aj niektoré látky prírodného pôvodu, napríklad fytoestrogény, ktorých sa využívajú aj v niektorých liekoch.

Ako neriešiť len následky
Aby si ľudia naďalej nepodrezávali vetvu, na ktorej sami sedia, snažia sa vyspelé štáty škodlivé látky aspoň vedome nevyvíjať, prípadne ich výrobu zakazovať. Lenže všade na svete sú spoločnosti, ktoré sa obmedzeniam a zákazom vyhýbajú. Ideálne by pochopiteľne bolo nebezpečné výrobky rozpoznať včas, ešte než sa dostanú do výroby. Preto sa dnes hľadajú cesty, ako zistiť škodlivé pôsobenie na endokrinný systém a rizika poškodenia ľudského zdravia.

Ako sa vyhnúť potenciálne nebezpečným látkam

  • Používajte potraviny z ekologického poľnohospodárstva, prípadne vlastných z zdrojov, znížite svoje vystavenie pesticídom a herbicídom.
  • Umývajte dôkladne ovocie a zeleninu pred ich konzumáciou. Jedzte menej tučných živočíšnych výrobkov, pretože mnoho endokrinných disruptorov sa kumuluje v tukoch.
  • Neohrievajte potraviny v plastových obaloch, ktoré na to nie sú určené.
  • Používajte plastové výrobky len podľa pokynov výrobcu.
  • Minimalizujte používanie chemických čistiacich prostriedkov, používajte prírodné čistiace prostriedky.
  • Dávajte prednosť výrobkom z prírodných materiálov.
  • Vyhnite sa nadužívaniu kozmetiky.
  • Pravidelne vysávajte a vetrajte, domáci prach býva zdrojom rizikových látok hlavne pre batoľatá. Nespaľujte v domácich peciach ani na otvorenom ohni nevhodné materiály (plasty, mokré drevo, oleje, textil...).