Pozor na zimnú dehydratáciu. Mráz z organizmu vysáva vodu

Vypiť denne dva a pol až tri litre tekutín. Tak síce znie všeobecné odporúčanie lekárov, avšak ako upozorňuje výživový špecialista Peter Havlíček, potreby každého tela sú veľmi individuálne. Ako v zime dodržiavať pitný režim, zisťoval týždenník 5plus2.

"Každý z nás je iný, nie sme všetci rovnako starí, nemáme rovnakú hmotnosť a rovnaký pomer medzi telesným tukom a aktívnou telesnou hmotou, každý z nás sa inak stravuje, a teda máme logicky iné nároky na denné množstvo tekutín," hovorí.

Hoci pitný režim rieši väčšina z nás predovšetkým v lete, keď intenzívnejšie pociťujeme prirodzenú potrebu piť, je chyba domnievať sa, že v zime stačí telu tekutín menej.

"Zimné mesiace sú špecifické v tom, že subjektívne takú potrebu tekutín nepociťujeme, hoci tekutiny strácame tiež. Pracujúce svaly stále produkujú odpadové teplo, ktorého sa musí zbaviť potením, stále pri aktívnom pohybe viac dýchame, čo spôsobuje ďalšie straty tekutín," vysvetľuje Havlíček.

Pitný režim aj pri lyžovaní
Zvlášť, ak sa radi oddávate zimným športovým radovánkam, je namieste osvojiť si základné pravidlo, ktoré platí i pri letných športoch. Dve hodiny pred výkonom by sa malo vypiť približne pol litra tekutín a bezprostredne pred aktivitou vypiť ďalšie jedno až dve deci. Ideálne je zvoliť čistú neperlivú alebo slabo mineralizovanú vodu.

Kým v lete nám potrebu doplniť tekutiny pripomína okrem pocitu smädu tiež intenzívne potenie, v zime sa tento zásadný ukazovateľ ľahko stratí. "Používame stále dokonalejšie funkčné prádlo, ktoré odvádza pot z povrchu tela a zachováva nám pocit relatívneho sucha. To nás môže ukolísať do falošného pocitu dostatku tekutín a ich potrebu môžeme vnímať až v momente, kedy už začína byť neskoro," upozorňuje Havlíček.

Preto je dôležité napiť sa ešte skôr, než sa dostaví pocit smädu. Čistá voda či slabšia minerálka je podľa neho plne dostačujúca u športových aktivít, ktorým nevenujeme v kuse viac ako hodinu.

Ak nie ste vrcholoví športovci, ale napriek tomu chcete napríklad na zjazdovke zažiariť a zároveň nezanedbávať hydratáciu, mali by ste byť obozretní, keď vás zláka pohľad na stánok s občerstvením.

"Ak nám ide naozaj o dobrý výkon, potom vynecháme občerstvenie vo forme horúcich čajov s rumom či grogov. Alkohol síce na chvíľu zahreje a uvoľní, ale celkovo organizmus zaťažuje a navyše prispieva aj k zvýšeným stratám tekutín a tepla," varuje Petr Havlíček.

Riziká "suchého" bytu
Ani v teple domova, kancelárie alebo školy by sa na pitný režim nemalo zabúdať. A to z jedného prostého dôvodu. Ideálna vlhkosť prostredia sa pohybuje medzi 50 až 60 percentami relatívnej vlhkosti. Realita je však taká, že v klasickej miestnosti s ústredným vykurovaním sa relatívna vlhkosť pohybuje okolo 20 až 25 percent. A práve v takomto prostredí sa z tela vyparuje podstatne viac vody. Inými slovami, rýchlejšie sa vysušujeme.

V miestnostiach s takto suchým vzduchom vyvstávajú aj ďalšie riziká. "Súčasne sa vysušujú sliznice - predovšetkým v nose, očiach a prípadne ústach. To znamená, že ich ochranná bariéra je narušená a ľahšie ochorieme, prípadne máme ťažkosti s chronickým zápalom očí," hovorí nutričná terapeutka Tamara Starnovská.

Podľa nej je najlepším riešením zistiť skutočnú vlhkosť prostredia a prípadne ju zvýšiť. Príjem tekutín nie je potrebné zvyšovať. To však neplatí v prípade, že niekto v priestoroch potrebuje vynakladať fyzickú aktivitu či dlhšie nahlas hovoriť, ako napríklad učitelia. Tí by mali v takýchto podmienkach vypiť až o dva litre tekutín viac za pracovný čas.