Čo s nami dokáže urobiť tma. Ako sa dá čerpať z dlhých zimných večerov?

Poznáte to. Zimný deň sa skončil prv, ako sa stihol rozbehnúť. Ráno ste sa zobudili v hlbokej tme a vaša túžba obrátiť sa na druhý bok bola rovnako intenzívna ako chuť pretočiť kalendár aspoň na jar. Lenže to sa nedá. Dá sa však spoznať zákulisie hier svetla a tmy a ich vplyvu na nás. A na základe tohto poznania sa zariadiť.

SAD syndróm
Sérotonín alebo hormón šťastia. Práve on je do veľkej miery na vine galibe v podobe zimného blues. Presnejšie – jeho úbytok. S úbytkom denného svetla totiž klesá aj hladina sérotonínu v organizme, pričom zároveň dochádza k nadmernej tvorbe melatonínu, alebo tiež „hormónu spánku“, ktorého vylučovanie v epifýze sa niekoľkonásobne zvyšuje práve pri absencii svetla. To môže mať na jednej strane za následok celkový útlm a na druhej chabú náladu, pocity úzkosti či podráždenosť. A vyústiť to môže aj do sezónnej depresie. „Akurát ľudia nie vždy rozoznajú, že sa majú horšie práve v dôsledku menšieho množstva denného svetla,“ komentuje psychologička Hana Ševčíková. „Depresia je totiž choroba, ktorá pôsobí vplyvom viacerých faktorov a väčšinou človeka ochromí. Ak je schopný referovať o tom, že mu chýba slnečné svetlo, je to ešte ten lepší prípad.“

Zvaliť však všetko na šero a nedostatok svetla by bolo voči tme nefér. Dôležitá premenná v rovnici sezónnych depresívnych nálad, inak označovaných aj ako SAD syndróm (Seasonal Affective Disorder), môže byť aj záver roka a s ním súvisiace napätia. „Jednak je na ľudí vyvíjaný enormný tlak na výkon, jednak aj nepriamy tlak, čo sa týka toho, ako majú sviatky tráviť, ako majú byť šťastní. Na Vianoce sa tiež demaskujú rôzne vzťahové a rodinné problémy. Na ľudí môžu doliehať straty, ktoré utrpeli počas roka, osamelosť i ďalšie aspekty,“ dodáva psychologička.

Severské zimy
Ale naspäť k svetlu. Ako vieme, rozdiel medzi severom a juhom nášho kontinentu je v tomto smere obrovský. Mali byť sme byť preto radi, že žijeme kdesi uprostred. Na porovnanie, v Aténach 21. decembra vychádza slnko o 7.37 h ráno a zapadá o 17.08 h. V Bratislave je toto časové rozhranie 7.39 h a 16.00 h. V nórskom Trondheime 10.01 h a 14.31 h a celkom na severe Nórska, v meste Troms, sa slnko od polovice novembra do polovice januára neukáže vôbec. Prebieha tam totiž polárna noc, teda obdobie, počas ktorého slnko nevychádza nad horizont viac ako 24 hodín. Slovák Martin Hrivňák, ktorý už šesť rokov žije v nórskom meste Trondheim, si na takmer polročnú zimu stále nezvykol. „Je ešte len december a už sa neviem dočkať jari, ktorá príde až na samom konci mája. Pozorujem na sebe, že to na moju náladu nevplýva práve najlepšie.“

Na druhej strane, Martinova nórska partnerka tieto zmeny nevníma ani zďaleka tak citlivo ako on. „Nóri sa s dlhou a tmavou zimou vyrovnávajú najmä cez outdoorové aktivity a zažínanie svetiel všade, kam chodia. V reštauráciách, hoteloch i kaviarňach horia čajové sviečky. A s aktivitou naozaj neotáľajú. Nasadia si čelovku, reflexnú vestu a idú na túru či bicykel aj za tmy.“ Aktívny život, zdá sa, je všeliekom, ktorý dokáže pozitívne zapôsobiť aj na zimné striedanie nálad. Treba dodať, že nie je ani výnimkou, že Nóri bažiaci po slnku za ním v zime cestujú do južnej Európy. Obľúbenou destináciou sú Kanárske ostrovy, kam sa na zimnú dovolenku plánuje vybrať aj Martin s rodinou. Presne v súlade s radou psychologičky o poznaní seba samého a svojich zdrojov.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.