Tajomstvo podvedomia. Prečo niektoré veci robíme, aj keď nechceme

Nepřítel v mém pokoji. Tak znie český preklad jednej z kníh Yorama Yovella, renomovaného izraelského psychoanalytika a psychiatra. Keďže ide o experta na dušu, dá sa dovtípiť, koho má pod tým nepriateľom na mysli. Pochopiteľne, nás samých. Či presnejšie: naše neprijaté časti.

Einstein v psychológii
„Odvalil kameň. A spod neho začali vyliezať chrobáky.“ Týmito slovami opísal pre Hospodárske noviny revolučný čin Sigmunda Freuda psychológ a psychoterapeut Ľudovít Beleš. Kameňom bolo presvedčenie, že ľudská duša je totožná s vedomým ja. A chrobákmi zas vytesnené, rokmi nahromadené krivdy a potlačené túžby, ktoré ako neviditeľní bábkoherci ťahajú za nitky našich zdanlivo racionálnych pohnútok.

„Jednoducho povedané, dokázal existenciu konkrétnych nevedomých impulzov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú všetko, čo človek robí,“ objasňuje expert na Freuda Jiří Adamec. Za domov tých impulzov označil rakúsky psychiater nevedomie – ako dovtedy neobjavenú súčasť ľudskej psychiky, v ktorej sa (minimálne) od narodenia ukladajú všetky naše spomienky, zážitky... a traumy.

​V skutočnosti sa možnou existenciou skrytej, nepoznanej časti našej duše už dávno pred Freudom zaoberali viacerí filozofi: Leibniz, Schelling, Nietzsche či Schopenhauer. A v istom zmysle dokonca aj Platón. No až Freudovi sa jej existenciu podarilo skutočne dokázať.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.