Čo stojí za výrobou papierovej tašky a čo sa s ňou deje, potom čo si v nej odnesieme sobotňajší nákup? Na otázku Lidoviek odpovedala RNDr. Ivana Šeděnková Ph.D. z Ústavu makromolekulárnej chémie Akadémie vied ČR.
Zdá sa, že keď sa papierová taška vyrába z dreva a plastová z ropy, v otázke obnoviteľných zdrojov jednoznačne zvíťazí tá z papiera. Málokto si však uvedomuje, že pre výrobu papierovej tašky treba nielen drevo, ale aj veľké množstvo vody a energie, ktorá je potrebná pre rúbanie a zvoz dreva i výrobu samotnej tašky. Spracovanie dreva je energeticky náročné, rovnako tak na spotrebu vody, ktorá potom musí byť opätovne upravená. Energia potrebná na výrobu plastovej tašky je podstatne nižšia.
Do celkovej energetickej bilancie musíme tiež započítať prepravu tašiek, čo opäť znevýhodňuje tie s väčším objemom, teda papierové, ktoré sú aj ťažšie. Nakoniec zistíme, že množstvo neobnoviteľných zdrojov spotrebovaných, než sa nám do ruky papierová taška dostane, je napodiv výrazne vyššie ako v prípade plastovej. Treba pamätať tiež na to, že obnoviteľné zdroje môžu byť obnovované len určitou rýchlosťou a ťažba vo veľkých svetových lesných ekosystémoch nie je v súčasnosti dostatočne kompenzovaná.
Životnému prostrediu nepomôžete taškou z bavlny ani z papiera
Pretože papier je rovnako ako plast recyklovateľný, ponúka sa, že jeho bilanciu môžeme jednoducho zlepšiť jeho opätovným využitím. Hoci papier môžete recyklovať až sedemkrát, s každou recykláciou dochádza ku skracovaniu celulózových vlákien. Pri recyklácii plastov zase dochádza k zmenám tak vo kvalite, tak vo vzhľade. Máloktorý obchodník chce ponúkať svojim zákazníkom na odnos potravín podivne žlto-šedú, nejednotne prefarbenú tašku.
Použitá taška z papiera i plastu by mala v ideálnom prípade skončiť v triedenom odpade, často ale končia na skládkach alebo v spaľovni, kde obe "zmiznú" a zostane po nich uhlíková stopa zodpovedajúca zhruba ich váhe. Väčšie množstvo oxidu uhličitého tak zostane po tej papierovej, ktorá je jednoducho ťažšia.
Na skládke by sme prirodzene očakávali, že sa papierová taška rozloží bez problému a rozpadne sa rovnako ako drevené vetvičky v lese, alebo na komposte. Hovoríme ale o prípade, keď papierová taška skončila v umelo vytvorenom prostredí, na skládke, ktorá nefunguje podobne ako kompost alebo les. Skládky nám odpad viacmenej pochová, prekryjú vrstvou hliny a potom ešte niekoľkými vrstvami odpadu a hliny. V skutočnosti sa na skládke rozloží máločo.
A rovnako ako sa bez prístupu vzduchu stovky rokov zachovali pohrebné rúcha českých kráľov, môže sa zachovať aj naša papierová taška zo sobotňajšieho nákupu. A ak k rozkladu na skládke dôjde, výsledkom rozkladu je rovnaké množstvo oxidu uhličitého ako v prípade spálenia v spaľovni. Papierová taška navyše na skládke zaberie viac miesta než tá plastová.
Môžeme teda papierovú tašku vnímať ako ekologickejšiu než plastovú? Určite nie. A je používanie jednorazových plastových tašiek dobré pre životné prostredie? Odpoveď znie tiež záporne. Jediná možnosť, ako pomôcť životnému prostrediu, je nebyť pohodlný a nosiť si vlastnú tašku. V tomto prípade si kúpte polyesterovú, ktorej výroba má menší ekologický dopad ako výroba tašky z bavlny.