Populačná explózia je mýtus, planéta sa vyľudní, tvrdí nová kniha

"Budúcnosť prinesie niečo, čo sme nikdy nezažili. Ľudstvo sa bude z vlastnej vôle zmenšovať," tvrdia podľa Xman.cz autori novej knihy Prázdna planéta.

Jej stránky idú proti všetkým doterajším očakávaniam, predpovediam, varovaniam. Podľa Organizácie Spojených národov má byť do roku 2050 na zemeguli desať miliárd ľudí, ktorí budú, ako dodáva magazín Wired, produkovať uhlík, znečisťovať Zem plastami.

V roku 2 100 sa počet obyvateľov našej planéty vyšplhá na neudržateľných viac ako jedenásť miliárd. Tieto výhražné odhady z roku 2017 sú pritom vyššie ako predpovede z roku 2013.

Odhadovaný trend sa teda stáva dramatickejší: ľudstvo rastie, a pretože sa zároveň chová deštruktívne k prírode, k svojmu prirodzenému prostrediu, sme na šmykľavke, ktorá skončí environmentálnou katastrofou.

Autori knihy Prázdna planéta Darrell Bricker a John Ibbitson prichádzajú s úplne odlišným pohľadom do budúcnosti. Dá sa zhrnúť takto: "Zhruba do troch desaťročí začne globálna populácia klesať. A akonáhle to začne, nikdy to neskončí. "

Staré, ale nevnímané pochybnosti
Ich hrabanie sa za odpoveďou ohľadom budúcnosti ľudstva začalo spochybnením automatickej predikcie ohľadom rastu populácie. "Nech je to premiér, univerzitný akademik, priemyselný šéf, študent alebo chlapík na ulici, na otázku Čo sa deje s populáciou? odpovie: Je to hrôza, proste populačná explózia. Práve včera som videl film, že bola Zem taká preľudnená, až sa ľudia museli sťahovať na Jupiterove mesiace."

Samozrejmosť tohto náhľadu prišla dvojici autorov podozrivá - a netrvalo dlho a dospeli k zisteniu, že tieto katastrofické predikcie Spojených národov už dlho spochybňuje celý rad demografov. "Hovoria o tom spolu na konferenciách a skrze vedecké články, nikdy však tieto informácie nepriniesli medzi širokú verejnosť," hovorí John Ibbitson. So svojím kolegom sa rozhodli urobiť krok ďalej. A pretože nie sú demografickí odborníci, ale novinár a politológ, vyrazili najprv do spoločnosti, medzi obyvateľov Zeme.

Intuitívne ich oslovilo stretnutie v indickom Srinivaspuri. Hovorili tam so skupinou trinástich - štrnástich žien a Darrell Bricket spomína, ako ho upútali svetielka, ktoré z času na času preblikávali pod ich sárí. Potom postrehol, že jedna z nich spod odevu vytiahla inteligentný telefón, skontrolovala ho a vsunula späť.

"Došlo mi, že sme v slume v Dillí, ale tie ženy majú chytré telefóny. Vedia čítať. Majú dátové balíčky. A povedal som si, že tak majú vo svojich rukách všetko ľudské poznanie. A položil si otázku: Aký dopad to bude mať?".

Nastavenie mysle, o to ide
Vysvetľuje tak vlastne, čo vyčíta všetkým známym a populárnym predpovediam o počte obyvateľov Zeme. Vychádzajú totiž predovšetkým z troch faktorov, miery pôrodnosti, miery migrácie a úmrtnosti. "Predpovede Spojených národov neberú do úvahy rozšírenie vzdelania pre ženy alebo rýchlosť urbanizácie, čo spolu v istých ohľadoch súvisia," poznamenáva Darrell Bricket.

K významu tejto premennej nedošli sami, upozornil ich na ňu napríklad rakúsky demograf Wolfgang Lutz. Práve expanziu vzdelanieažien dosadil k triu faktorov, ktoré sú v hľadáčiku analýz Spojených národov - aby mu vyšli oveľa nižšie čísla populačného odhadu.

"Lutz hovorí, že najdôležitejším rozmnožovacím orgánom ľudských bytostí je ich myseľ," upresňuje John Ibbitson, "hovorí, že ak zmeníte náhľad niekoho na rozmnožovanie, zmeníte všetko. Podľa jeho analýzy má najväčší vplyv na plodnosť vzdelanie žien."

A udáva príklad, v čom sú analýzy Spojených národov nedokonalé. Pokiaľ ide o Afriku, nečakajú, že by sa trend plodnosti mal v ďalšom štvrťstoročie zmeniť. Ako si to však môžu dovoliť, keď sa veľké časti afrického kontinentu urbanizujú dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta?

"V Keni zistíte, že ženám sa už dostáva rovnakého základného vzdelania ako mužom," poznamenáva Ibbitson. A chce tým povedať, že ak nezohľadnia analýzy tento vzdelanostný trend, nie sú pripravené do budúcnosti nazerať.

Jeho spoluautor dodáva, že staré modely fungovali v minulosti. Pýta sa však: "Lenže čo ak sa minulosť nepredĺži? Čo keď smerujeme k odlišnému kultúrnemu nastaveniu? Čo keď sa to zrýchľuje? A čo keď sa ono kultúrne nastavenie týka osobných rozhodnutí, ktoré budú robiť o svojich životoch ženy?"

Autori knihy pripomínajú, že pokles pôrodnosti sa netýka len európskych krajín ako Bulharska, Španielska, ale tiež Japonska, Číny, Indie a Brazílie. "Môžu za to dva faktory, viac ľudí žijúcich v mestách a posilnenie pozície žien. A tie sa týkajú tak rozvinutého, ako aj rozvíjajúceho sa sveta," zhŕňa denník The Guardian.

"Spovedali sme ženy z dvadsiatich šiestich krajín sveta, pýtali sa ich na to, koľko detí chcú mať. Nech to bolo kdekoľvek, odpoveď sa pohybovala okolo dvoch detí. Vonkajšie vplyvy, ktoré kedysi diktovali ľuďom potrebu mať širšiu rodinu, miznú, miznú všade," uvádza Ibbitson.

Zdôrazňuje však: "A najrýchlejšie to prebieha v rozvíjajúcich sa krajinách. Napríklad na Filipínach poklesla pôrodnosť medzi rokmi 2003 a 2018 z 3,7 na 2,7. Počas pätnástich rokov to tak je o jedno dieťa. V Spojených štátoch to od roku 1800 do konca obdobia baby boomu šlo oveľa pomalšie."

Kniha však nechce byť optimistickým posolstvom, neuspokojuje sa s tým, že planéta sa vyhne preľudneniu. Dodáva aj následky populačného poklesu: bude medzi ne patriť starnúca populácia, úbytok inovatívneho potenciálu nevyhnutného pre ekonomický rast.

Riešenie vidí v kanadskom modeli imigračnej politiky. Ľudstvo by sa na zemeguli distribuovalo podľa potrieb, menej populačne zdatné krajiny by prijímali ľudí z "prehustenejších" krajín, avšak podľa kritérií na ich vzdelanie a kvalifikáciu, podľa ich ekonomického prínosu, uvádza magazín Forbes.