Európa oddnes žije na ekologický dlh. Vyčerpávanie prírodných zdrojov sa neustále zrýchľuje

"Počnúc piatkom budú Európania žiť na dlh. Znamená to, že keby celý svet žil rovnako ako oni, spotrebovalo by ľudstvo všetky zdroje, ktoré planéta môže obnoviť za rok," stojí v dokumente, na ktorého vzniku s WWF spolupracovala mimovládna organizácia Global Footprint Network.

"Rybolov, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, stavebníctvo, uhlíkové splodiny... Keby ľudstvo konzumovalo rovnako ako Európania, potrebovalo by 2,8 modrých planét. V EÚ síce žije sedem percent svetovej populácie, avšak spotrebúva 20 percent zemskej biokapacity," uvádza správa.

Vyčerpávanie prírodných zdrojov sa neprestáva zrýchľovať - ​​v roku 1961 sa na dlh začalo žiť až 13. októbra. Medzi jednotlivými štátmi EÚ sú však rozdiely - Luxembursko napríklad tento rok dosiahlo "dlhový prah" v polovici februára, zatiaľ čo Rumunsko sa k nemu priblíži až v polovici júna, Francúzsko 15. mája.

"Využívaním zdrojov prehlbujeme tento deficit z roka na rok v neprospech iných štátov a budúcich generácií," uvádza WWF.

Situácia sa zhoršuje aj v celosvetovom meradle - v roku 1997 boli ročné zdroje vyčerpané koncom septembra, vlani už 1. augusta.

"Vyzývame politikov k patričným opatreniam: existuje riešenie, ale je potrebné ich zaviesť hneď!" vyhlásilapredsedníčka francúzskej pobočky WWF Isabelle Autissierová.

V rámci EÚ by sa mala presadzovať poľnohospodárska politika, ktorá ochráni prírodné zdroje, vytvorí pracovné miesta, zabráni výrubu lesov a ničeniu prírodných ekosystémov. Mali by sa tiež zaviesť pravidlá kontroly rybolovu, uzatvára WWF.