Génové skóre obezity. Dedíme sklony k priberaniu a na čo si dať pozor?

Svet priberá. Za posledných štyridsať rokov sa počet obéznych ľudí na našej planéte strojnásobil. Nadváhou trpí 40 percent svetovej populácie. Na priberaní sa výrazne podieľa konzumácia vysoko kalorických potravín a nápojov a nechuť k pohybu. Významný je však aj vplyv dedičných dispozícií, píšu Lidovky.cz.

Gény pre priberanie
Dedičné dispozície sa na sklonoch k nadváhe a obezite podieľajú prinajmenšom zo 40 percent. Niektorí genetici im však pripisujú až sedemdesiatpercentný podiel.

Varianty dedičnej informácie zvyšujúce náchylnosť k priberaniu zostávali dlho záhadou. Preniknúť do ich tajov sa podarilo len nedávno početnému medzinárodnému tímu pod vedením Dalea Nyholta z Technickej univerzity v Queenslande.

U bezmála 340-tisíc ľudí získali vedci prehľad o variantoch DNA uložených na viac ako dvoch miliónoch miest dedičnej informácie. Následne Nyholtov tím našiel celkom 97 úsekov DNA s významným dopadom na telesnú hmotnosť. O viac ako polovici z týchto genetických variantov to dovtedy nikto netušil.

Štúdia publikovaná pred časom v časopise Nature preukázala napríklad súvislosť medzi sklonmi k priberaniu a gény, ktoré ovplyvňujú vývoj mozgu a podieľajú sa na tom, ako človek reaguje na hlad alebo nasýtenie. Zo štúdie vyplynulo, že sa na sklonoch k nadváhe a obezite podieľa okrem trávenia pestrá škála ďalších fyziologických procesov. Jednotliví ľudia tak môžu mať rovnako silný sklon k priberaniu aj pri veľmi odlišnej konštelácii rizikových génov.

Meranie rizika
Nakoľko každého z nás tlačia jeho gény k obezite? Na túto otázku sa pokúsil nájsť odpoveď britskoamerický tím na čele so Sekarom Kathiresanem z lekárskej fakulty Harvardovej univerzity. Vedci využili rozsiahle databázy s výsledkami genetických analýz Nyholta a jeho spolupracovníkov a vyvinuli algoritmus, ktorý na základe údajov o dedičnej informácii konkrétneho človeka spočíta jeho takzvané polygénne rizikové skóre. Tento údaj vyjadruje súhrnný efekt všetkých dedičných variantov pôsobiacich buď proti priberaniu, alebo naopak posilňujúcich sklony k nadváhe a obezite.

Pre overenie spoľahlivosti takto vypočítaného polygenního rizikového skóre využili vedci údaje o ďalších zhruba 300 000 ľuďoch. Z výsledkov analýzy DNA spočítali každému z nich hodnotu skóre a následne sa pozreli, nakoľko sa takto predpovedaná sila sklonu k priberaniu presadila.

U desiatich percent ľudí s najvyšším skóre našli vedci 83 percent osôb s nadváhou a obezitou. Oproti tomu ľudia s normálnou telesnou hmotnosťou boli medzi ľuďmi s extrémnym polygenním rizikovým skóre zastúpení len zo 17 percent. A len každý päťsto človek s vysokým skóre mal telesnú hmotnosť nezdravo nízku. Ľuďom s najvyšším skóre hrozila v dospelosti obezita s dvadsaťpäťkrát vyššou pravdepodobnosťou ako ľuďom s najnižším polygenním rizikovým skóre.

Skóre neprezradí všetko
Zo štúdie Kathiresanovho tímu publikovanej v poprednom vedeckom časopise Cell vyplynulo, že polygénne rizikové skóre nenaznačuje iba sklon k nadváhe a obezite, ale aj k mnohým ďalším závažným ochoreniam.

"Pokiaľ si nesiete vysoké polygénne rizikové skóre pre obezitu, čelíte zároveň vysokému riziku srdcového infarktu, mozgovej cievnej príhody, cukrovky druhého typu, vysokého krvného tlaku a vzniku krvných zrazenín v cievach na nohách," vysvetľuje Sekar Kathiresan.

Ako odvrátiť "osud"
Napriek tomu človek nemá osud nezvratne vpísaný v génoch. Aj s dedičnými sklonmi k priberaniu a civilizačným chorobám sa dá úspešne bojovať zdravým životným štýlom. Jasne to dokazujú príklady ľudí s vysokým polygénnym rizikovým skóre a normálnou telesnou hmotnosťou. Podľa Kathiresana pomôže určenie polygénneího rizikového skóre u detí k tomu, aby sa ich rodičia poradili s lekármi a začali včas s účinnou prevenciou nadváhy. Niektorí vedci však poukazujú na problematickosť takej prevencie.

"Čo môžete očakávať od osemročného dieťaťa, ktorému oznámite jeho polygénne rizikové skóre?" namieta epidemiologička Cecile Janssensová z Emoryho univerzity v Atlante.

Ruth Loosová z newyorskej Icahnovej lekárskej školy sa zase obáva, aby ľudia s vysokým polygénnym rizikovým skóre nevzdali svoj boj s obezitou. "To je to posledné, čo si my epidemiológovia môžeme želať," dodáva.

Zároveň pripomína, že dedičný základ je len jedným z faktorov prispievajúcich k nadváhe a obezite. K objektívnemu stanoveniu rizík je potrebné vziať do úvahy napríklad aj to, či má dieťa obéznych rodičov. Z toho možno usúdiť, v akom prostredí bude vyrastať, ako sa bude stravovať alebo či bude športovať. "Samotné genetické skóre nevypovie o rizikách obezity všetko," hovorí Ruth Loosová.