Až 99 percent plastov v moriach je neviditeľných. Kam miznú?

Medzinárodný tím vedcov sa teraz snaží vyriešiť záhadu neviditeľných plastov. Zábery fliaš a plastových vrecúšok unášaných prúdmi uprostred oceánov alebo pláže pokryté odpadom vyvolali v posledných rokoch kampane proti zvyku odhadzovať odpadky do mora. Toto viditeľné znečistenie je však len špičkou ľadovca. Vedci teda vynakladajú nebývalé úsilie na to, aby tento "neviditeľný" odpad našli.

V oceánoch každoročne skončia štyri až 12 miliónov ton plastov, ale vedci usudzujú, že na povrchu vôd je len 250 000 ton. A 99 percent zo všetkého, čo ľudia za desiatky rokov do morí odhodili, nie je k nájdeniu.

Hustota plastov sa mení pôsobením erózie, slnka a činnosťou baktérií, plasty sú vystavené morským prúdom, a akonáhle sú stiahnuté do hĺbky, je oveľa ťažšie ich vystopovať.

"Je ťažké zistiť, kde sú, pretože tu pôsobí mnoho procesov. Aj plasty na povrchu vôd môžu klesať a potom zase vystúpiť na hladinu," hovorí Alethea Mountfordová z Newcastlovskej univerzity.

Väčšina končí na morskom dne
Vedkyňa používa počítačový model morských prúdov pre plasty troch rôznych hustôt, aby lokalizovala miesta, kde sa zhromažďujú plastové fragmenty potom, čo sa potopili. Model ukazuje hromadenie plastov v rôznych hĺbkach Stredozemného mora, Indického oceánu a vo vodách pri juhovýchodnej Ázie.

Vedci sa domnievajú, že veľká časť plastov končí na morskom dne. Nedávna štúdia napokon umožnila nájsť mikroplasty v útrobách malých kôrovcov žijúcich v hĺbke 11 kilometrov v Mariánskej priekope.

Výpočty Alethey Mountfordovej sú predbežné, ale jej výsledky by mohli pomôcť zistiť miesta, kde je potrebné predovšetkým skúmať, a tiež lepšie spoznať vplyv tohto znečistenia na ekosystémy. Vedkyňa sa inšpirovala prácou oceánografa Erica van Sebilleho z Utrechtskej univerzity.

"Vieme o existencii 'plávajúcich skládok', a preto sa na ne sústreďujeme. Plasty na povrchu morí majú pravdepodobne najväčší vplyv, pretože organizmy žijú predovšetkým smerom k hladine," hovorí van Sebille."Ak však chcete problém skúmať v celom rozsahu, je potrebné ísť do hĺbky," dodáva.

Jeho posledný výskum sa týka toho, že znečistenie plastami je dnes také veľké, že sledovanie plastových fragmentov môže poskytnúť dôležité informácie o tom, ako fungujú morské prúdy.

Pomohlo by čistenie pobrežia
Van Sebille súdi, že sa veľká väčšina plastového odpadu odhodeného do mora vracia nakoniec na pobreží. To však ešte musí byť potvrdené dôkladnejšom simuláciami. Tak by sa dal vysvetliť rozdiel medzi objemom plastov vstupujúcich do oceánov a medzi tým, čo dnes môžeme reálne pozorovať.

"Plasty nesené riekou k moru zostávajú istú dobu pri pobreží a môžu skončiť znovu na zemi. To by sa mohlo týkať významnej časti odpadu," uvádza. Podľa vedca by čistenie pobrežných oblastí mohlo zabrániť tomu, aby more plasty odnieslo.

Séria štúdií o plastovom odpade bola prezentovaná na aprílovom zasadnutí Európskej únie geologických vied vo Viedni. Jedna z nich vysvetľovala znečistenie ľadovca Forni v talianskych Alpách.

Talianski experti našli 28 až 74 kúskov plastového odpadu na jeden kilogram analyzovaného materiálu. Z toho vyplýva, že ľadovec obsahuje 131 až 162 miliónov kúskov plastov.

"Mikroplasty dnes nachádzame počnúc oceánskymi priekopami a končiac ľadovcami," konštatoval Roberto Sergio Azzoni z Milánskej univerzity.