December roku 1932. Bola sychravá, studená nedeľa a maďarského skladateľa Rezsőa Seressa sužoval smútok a depresia, pretože jeho milá zrušila zasnúbenie. Výsledkom skladateľovho súženia bola pieseň Gloomy Sunday (možno ju poznáte vo verzii spievanej Karlom Gottom pod názvom Smutná nedeľa). Nemecká hudobná vedkyňa Liila Taruffiová na svojom webe opisuje trochu hororové okolnosti spojené so spomínanou piesňou. Niekoľko dní po jej vydaní spáchala samovraždu autorova bývalá snúbenica.
V nasledujúcich rokoch si siahli na život pri počúvaní tejto piesne ďalší ľudia. Niektoré rozhlasové stanice ju kvôli tomu prestali uvádzať, ale to nemohlo šírenie jej ohlasu zastaviť. Začala sa hrať v ďalších krajinách (pričom v roku 1941 zakázala BBC hrať jej verziu v podaní Billie Holidayovej) a popularitu si vydobyla aj za oceánom. V Amerike je vraj zodpovedná za život ďalších dvoch stoviek ľudí. Seress si vzal život vo svojich 78 rokoch.
Iba k tomu, čo sa traduje. Existuje aj verzia, že tým deprimovaným mužom z rozchodu nebol skladateľ, ale básnik László Jávor, ktorý Seressa požiadal o zhudobnenie svojho textu. Či tak alebo tak, o piesni sa hovorí ako o najdepresívnejšej skladbe všetkých čias. Je ale vôbec možné, aby mala takú silu?
Príjemne, ale posmutnelo
Tím fínskych výskumníkov publikoval v roku 2016 v časopise Frontiers of Psychology štúdiu, ktorá sa zaoberala vplyvom počúvania smutne znejúcej hudby na poslucháčov. Vedci pustili sto dvom dobrovoľníkom (išlo výhradne o Fínov) pasáž skladby Discovery of the Camp od skladateľa filmovej hudby Michaela Kamena (pre dobrovoľníkov to bola dovtedy neznáma skladba).
V dotazníku sa mali poslucháči priznať k svojmu sklonu ku smútku, aktuálnej nálade, zdravotnému stavu a kvalite života. Ďalší dotazník slúžil na určenie veličiny nazývanej index interpersonálnej reaktivity. Hodnota indexu udáva mieru empatie, teda schopnost...
Zostáva vám 85% na dočítanie.