Tri roky v zemi a vo vode. Bioplastové tašky to nerozložilo

Oceány zaplavené igelitkami a PET fľašami či žalúdky rýb plné plastových kúskov prinútili verejnosť viac premýšľať o vplyve plastov na životné prostredie. Odpoveďou sú zákazy niektorých plastových výrobkov, ale aj rozložiteľné plasty. Tašky z nich začali v mnohých obchodoch nahrádzať klasické igelitky.

Ako sa však tieto tašky správajú v prírode po splnení svojho účelu? Rozložia sa? Ako uvádza iDNES.cz, zistilo sa, že nie vždy a všade.

Je potrebné im zabezpečiť špecifické podmienky, aby zmizli úplne. Väčšina produktov označených ako kompostovateľný plast sa podľa serveru Quartz rozloží iba v špeciálnych priemyselných kompostárňach za pôsobenia tepla. Nerozložia sa na záhradnom komposte, nedajú sa ani recyklovať, keďže by „kontaminovali“ ostatné plasty.

Schopné udržať nákup

Štúdia vedcov z univerzity v anglickom Plymouthe po prvýkrát testovala okrem klasickej plastovej tašky aj tri typy tzv. biologicky rozložiteľných plastových tašiek. Kompostovateľnú, biologicky rozložiteľnú a oxo-rozložitelnú plastovú tašku vystavili dlhodobému pôsobeniu mora, vzduchu a zeme. A takmer žiadna z nich sa ani po troch rokoch úplne nerozložila.

Najvýraznejší výsledok nastal pri kompostovateľnej taške. Vzorka úplne zmizla po troch mesiacoch v morskom prostredí.

Po troch rokoch boli biologicky rozložiteľné tašky, ktoré zakopali do pôdy a ponorili do morskej vody, schopné udržať nákup. Kompostovateľná taška po 27 mesiacov v pôde na rozdiel od nich nebola schopná udržať žiadnu hmotnosť bez toho, aby sa začala trhať.

Všetky tri typy tašiek, ktoré boli na vzduchu, sa rozpadli na kúsky, ale nezmizli. To u vedcov vzbudilo pochybnosti, či niektoré tašky uvádzané na trh ako biodegradovateľné tiež neprispievajú ku globálnemu problému s plastovými mikročasticami.

„Pravda je taká, že pojem biorozklad je niekedy pre reálnu prax zavádzajúci. Schopnosť biodegradácie sa testuje normovanými metódami v laboratóriách a realita je často odlišná od laboratórnych podmienok. Druhý fakt je, že ak norma definuje kompostovateľnosť, rozumie sa tým napríklad tzv. priemyselný kompost, ktorý vytvára špecifické podmienky, ktoré v realite často chýbajú. Okrem toho na to, aby bioplasty prítomné na trhu spĺňali požiadavky na mechanické vlastnosti, sú modifikované syntetickými polymérmi, čo tiež znižuje ich ekologickú hodnotu,“ vysvetlil pre HN Science profesor Pavol Alexy z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, prečo sa niektoré bioplasty úplne nerozložia ani po takom čase.

Výroba vo veľkom na Slovensku

Práve jeho tím na Slovensku pracuje na bioplastoch prvej a druhej generácie rozložiteľných v prírode pod značkou „nonoilen“, to znamená, že nie sú vyrobené z ropy. Alexy hovorí, že tieto plasty prvej generácie sa rozkladajú len v podmienkach priemyselného kompostu, čiže v biologicky aktívnom prostredí s teplotou viac ako 55 °C, prípadne v elektrickom kompostéri. V priemyselnom komposte sa podľa laboratórnych testov rozložia približne za 120 dní.

„Pri bioplastoch druhej generácie pribudla ďalšia prírodná zložka, ktorá významným spôsobom zlepšuje najmä biodegradovateľnosť. Čas do rozkladu v priemyselnom komposte sa skráti na rádovo desiatky dní, je rozložiteľný aj v podmienkach domáceho kompostu a testy máme urobené aj v pôde. V elektrickom kompostéri sa fólie 100-percentne rozložia za zhruba 21 dní. Receptúry pre rozklad v morskej vode sú v štádiu vývoja.“

V Nitre sa v prvej polovici budúceho roka pripravuje spustenie výroby oboch generácií v objeme štyritisíc ton ročne. Pôjde o granuláty, z ktorých sa budú dať vyrábať napríklad rôzne druhy fólií, tašky a vrecká, tégliky či poháre. Výrobky však budú zo 100-percentného biodegradovateľného plastu, v ktorom sú použité len plasty z obnoviteľných zdrojov surovín.

Predpokladaný rozdiel v cene v porovnaní s bežnými plastami je zhruba od 10 do 15 percent pre najjednoduchšie výrobky až po 30 do 50 percent pre tie náročnejšie. „Treba však povedať, že plne ekologické plasty nikdy nebudú lacnejšie ako syntetické. Otázka je, čo je priorita – cena alebo ekológia?“ pýta sa Alexy.