Vychádzajúc z rokov systematického klinického výskumu, psychologických experimentov a štúdií spánku, on a jeho študenti boli prví, ktorí opísali, čo sa teraz stalo takmer univerzálnym konceptom: v tomto svete existuje rozdelenie nočných sov a ranných vtáčat. Dnes nazývame tieto dve preferencie chronotypmi, ale nedávne dôkazy naznačujú, že existujú aspoň dve ďalšie.
Zatiaľ čo väčšina ľudí spadá na obe strany spektra „ráno-večer“, rozsiahly prieskum teraz identifikoval niekoľko ďalších kategórií, ktoré existujú niekde medzi nimi. "Driemajúci" a "popoludňajší" typ sú vlastným špeciálnym druhom, uvádzajú autori štúdie publikovanej v Personality and Individual Differences.
Popoludňajší sú vo všeobecnosti ospalí ráno a večer, pričom ich bdelosť vyvrcholí niekde medzi poludním a večerom. Na druhej strane, driemajúci sú všeobecne ospalí od 11 do 15-tej hodiny, a bdelí ráno a večer.
Psychológovia sa už roky snažia odstrániť zložitosť tohto spektra a je tu stále viac dôkazov, ktoré naznačujú, že medzi ľuďmi sú tri alebo dokonca štyri hlavné chronotypy.
Výsledky posledných štúdii sa získali pomocou online odpovedí od 1 305 ľudí, z ktorých prevažná väčšina boli ženy a relatívne mladé. Účastníci poskytli základné kariérne a osobné informácie vyplnením šiestich dotazníkov na určenie ich základných ranných a večerných preferencií, denného rytmu, kvality spánku a ich predpovedanej bdelosti v náhodných časoch počas dňa. Každá z týchto otázok ďalej predpokladala normálny nočný spánok a čas budenia od 7:30 hod.
Pomocou štatistických analýz výskumníci tieto odpovede rozdelili do štyroch širokých chronotypov s vlastnými dennými variáciami ospalosti. "Dá sa jednoznačne rozpoznať rozdelenie účastníkov štúdie do ranných, večerných a dvoch ďalších typov," píšu autori vo svojom príspevku.
Výskum sa na prvý pohľad môže zdať ako revolučný, má niekoľko zásadných obmedzení a výhrad. Jednou z najväčších je absencia údajov porovnávajúcich subjektívnu a objektívnu ospalosť. Ďalšou je nerovnaké zastúpenie veku a pohlavia.
Autori pripúšťajú, že ďalší výskum bude musieť overiť tieto štyri odlišné krivky ospalosti a zistiť, aké biologické, genetické, psychosociálne alebo environmentálne faktory môžu ovplyvniť ich vývoj. Štúdie napríklad ukázali, že nočné sovy môžu odolať svojim prirodzeným cirkadiánnym rytmom, aby si uľahčili rána, ale mohlo by to isté fungovať aj pre popoludňajšie typy?