Borelióza a encefalitída nie sú jediné hrozby. Čím nás parazit môže nakaziť?

Pri lymskej borelióze aj ďalších kliešťami prenášaných ochoreniach bývajú najčastejšie nešpecifické príznaky typu chrípkového ochorenia: zvýšená teplota či horúčka, bolesti hlavy, únava, bolesti svalov. Preto je často nutné laboratórne potvrdenie, o aké ochorenie ide, informujú Lidovky.cz.

Lymská borelióza
"Lymská borelióza má mnoho podôb. Borélie napadajú najrôznejšie orgány, a preto sa ochorenie prejavuje rôznymi príznakmi. Najznámejší je červená škvrna s centrálnym vyblednutím, nemusí sa však vždy objaviť. Ak borélie napadnú nervový systém či napr. lymfatické uzliny, žiadnu škvrnu nevytvoria. To isté platí aj pre ďalšie ochorenia, kde sa takisto ako u boreliózy často vyskytujú nešpecifické príznaky," hovorí Kateřina Kybicová, vedúca Národného referenčného laboratória pre lymsku boreliózu v Prahe.

Laik preto ochorenie spôsobené kliešťom nerozpozná. Riziko je aj po prisatí infikovaného kliešťa malé, len v jednom až štyroch percentách prípadov. Preto liečba ihneď po prisatí kliešťa nemá význam, treba vyčkať, či sa objavia príznaky.

K prenosu pôvodcu môže dôjsť najskôr po jednom dni sania infikovaného kliešťa, obvykle ešte neskôr. Príznakom býva začervenanie kože - erytém s centrálnym vyblednutím v mieste prisatia kliešťa trvajúce dva až tri týždne.

Diagnózu podporuje zväčšenie lymfatických uzlín, mierne zvýšená telesná teplota, bolesti svalov, bolesti kĺbov. Potom je nutná liečba antibiotikami, ktorá trvá 2 až 4 týždne podľa druhu infekcie. Včas zachytená borrelióza má dobrú prognózu na vyliečenie.

Erytém sa niekedy nevytvorí a objaví sa až prejavy nervové alebo kĺbové. Ďalšími postihnutými orgánmi môže byť opäť koža (červené pupienky), nervový systém (zápal mozgových blán, obrna lícneho nervu, zápaly koreňov miechových) či nastane akútne postihnutie srdca.

Kliešťová encefalitída
Okamihom vstupu vírusu kliešťovej encefalitídy do organizmu začína inkubačná doba ochorenia. Toto obdobie bez ťažkostí trvá jeden až dva týždne (ale i mesiac). Choroba máva dvojfázový priebeh. Po inkubačnej dobe sa rozvinie prvá fáza ochorenia, príznaky pripomínajú ľahkú chrípku.

Najskôr sa objavujú bolesti hlavy, únava, horúčka, nevoľnosť a bolesti svalov a kĺbov. Po niekoľkých dňoch ťažkosti odznejú. Potom spravidla nasleduje obdobie až dvoch týždňov bez príznakov. U niektorých pacientov môže choroba touto fázou skončiť a dôjde k úplnému uzdraveniu.

Druhá fáza sa prejavuje krutými bolesťami hlavy sprevádzanými horúčkou. Chorý je svetloplachý, pridáva sa nevoľnosť a zvracanie. Príznakom poškodenia nervového systému je stuhnutie svalov na šiji, triaška, nervové obrny, závraty, poruchy spánku, poruchy pamäti a dezorientácia. Tento akútny stav trvá 2 až 3 týždne. Potom zvyčajne dôjde k postupnému zlepšovaniu stavu.

Približne u jednej tretiny infikovaných pacientov prvá fáza chýba a ochorenie sa už zo začiatku prejaví závažnými príznakmi druhej fázy. Asi u štvrtiny chorých zostanú trvalé následky: obrna horných končatín, chronické bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, nálady alebo spánku, znížená výkonnosť a depresia. K úmrtiu dochádza len vo výnimočných prípadoch. Niekedy je nutná hospitalizácia, liečia sa však len príznaky. Liek neexistuje, jedinou ochranou je preventívne očkovanie.

Anaplazmóza
Anaplazmóza sa prejavuje po inkubačnej dobe 1 až 2 týždňov nešpecifickými prejavmi - zimnicou, horúčkou, bolesťami hlavy, svalov, brušnou nevoľnosťou a zriedkavejšou vyrážkou na koži, mnohokrát s krvácaním. Zväčšené sú uzliny, niekedy pečeň a slezina. Typický býva nízky počet bielych krviniek a krvných doštičiek a zvýšené pečeňové testy. Je to ochorenie predovšetkým akútne, lieči sa antibiotikami. Neliečené včas môže ohrozovať život pacienta závažnými komplikáciami, napríklad krvácaním do orgánov kvôli nedostatku krvných doštičiek.

Bartonellóza
Pri bartonellóze vzniká v mieste sania charakteristický tmavý príškvar podobný tmavšej chraste, ktorá sa vytvorí za 5 až 10 dní po sania. Prenos kliešťom je vzácny, zvyčajne sa prenáša trusom blchy mačacej pri škrabnutí alebo uhryznutí mačky a označuje sa ako choroba z mačacieho škrabnutia. Dochádza k zdureniu najbližších uzlín (trvá týždeň až dva mesiace), zistiteľná je horúčka po dobu 4 až 5 dní. Bežné bývajú bolesti kĺbov a svalov, bolesti hlavy, závraty bolesti chrbta a očí. Môže dôjsť k zápalu spojiviek, samovoľným pohybom oka a k zväčšeniu pečene. Lieči sa antibiotikami.

Ricketsióza
Baktérie rickettsie sú prenášané kliešťami a spôsobujú škvrnité (ružové) horúčky (v Európe napr. marseillská horúčka, v Amerike horúčka Skalistých hôr). U nás sú to väčšinou nákazy importované. Ich výskyt bol potvrdený v susednom Nemecku i Rakúsku. V mieste sania kliešťa vzniká vriedok, postupne chrasta, môže sa vytvoriť vyrážka, sprevádzaná krvácaním. Choroba sa prejavuje typicky horúčkou a chrípkovými príznakmi. Pri poklese tlaku dôjde k zlyhaniu obehu, porucha vedomia nastáva pri zápale mozgu, pri zápale pľúc sú dychové ťažkosti. Lieči sa antibiotikami.

Babezióza
Babeziózu spôsobuje prvok a postihuje zvyčajne pacientov so zníženou imunitou. Prejavuje sa únavou, nechutenstvom, bolesťami kĺbov a svalov, depresiou, kašľom, nevoľnosťou a zvracaním, dýchavičnosťou alebo žltačkou. Pravidlom je horúčka, ktorá je sprevádzaná zimnicou a potením. Pacient má zväčšenú pečeň, v laboratórnom vyšetrení sú zvýšené pečeňové testy, je anémia a znížený počet bielych krviniek aj krvných doštičiek. Lieči sa antibiotikami a antimalarikami.