Bežné lieky zvyšujú riziko prejavu demencie až o polovicu

Nová vedecká štúdia uvádza, že užívanie bežne predpisovaných liekov zvyšuje riziko prejavov demencie u starších ľudí až o 50 percent, píšu Lidovky.cz.

Štúdia zverejnená vo vedeckom magazíne JAMA Internal Medicine tiež naznačuje, že propojenie je u niektorých liekov silnejšie. Ide najmä o anidepresíva (paroxetín alebo amitriptylín), ďalej lieky na zápaly močového mechúra (oxybutynín alebo tolterodín), antipsychotiká (chlorpromazín alebo olanzapín) a antiepileptiká (napríklad oxkarbazepín alebo karbamazepín).

Vedci tiež uviedli, že v prípade vystavenia sa určitým dávkam anticholinergík (viac ako bežných denných 1095 dávok v priebehu 10 rokov alebo inak u starších osôb 3 roky denných dávok silných anticholinergík) sa riziko výskytu demece u takýchto osôb zvyšuje o takmer 50 percent.

Hoci vedci podieľajúci sa na vypracovaní štúdie došli k závažných zistením, nevyzývajú týmto pacientov na okamžité vysadenie tohto typu liekov bez predchádzajúcej konzultácie s lekárom.

V rámci štúdie boli skúmané dáta od celkom 284 343 dospelých jedincov z Veľkej Británie vo veku 55 a viac, a to v rokoch 2004 až 2016. Informácie vedci získali z obrovskej anonymnej databázy zdravotných záznamov QResearch.

Každý pacient, ktorý užíval anticholinergiká bol zahrnutý do výskumu. Pričom sa zistilo, že najčastejšie užívanými liekmi tohto druhu sú predovšetkým antidepresíva, lieky proti závratom a problémov s močovým ústrojenstvom. V tejto súvislosti potom zistili, že zo spomínaného počtu bola následne demencia diagnostikovaná celkom 58 769 ľuďom. Zároveň sa zistilo, že k významnému nárastu rizika demencie nedochádza napríklad v prípade užívania antihistaminík, relaxantov kostrového svalstva, antiarytmík, avšak spojitosti boli nájdené medzi inými skupinami anticholinergných liečiv.

Samotná štúdia má však isté otázniky, keď napríklad skúmané osoby neužívali predpísané lieky v súlade s odporúčaním lekára. Možno tak hovoriť len o spojitosti, nie o kauzálnom vzťahu.

V prípade, že by sa však potvrdil vzťah príčinnej súvislosti medzi užívaním anticholinergík a vznikom demencie, znamenalo by to, že zhruba 10 percent prípadov, kedy bola demencia diagnostikovaná by bolo možné pripisovať užívaniu anticholinergík. Napríklad v Spojenom kráľovstve je demencia diagnostikovaná každý rok zhruba v 20-tisíc až 209 600 nových prípadoch.

"Vzhľadom na to, že štúdia ukazuje iba asociáciu, je potrebný ďalší výskum, ktorý by "objasnil, či anticholinergnné lieky skutočne predstavujú reverzibilný rizikový faktor pre vznik demencie," napísali odborníci Noll Campbell, Richard Holden a Dr. Malage Boustani v článku, ktorý bol uverejnený vedľa novej štúdie.

S týmito drobnými dôkazmi je budúcnosť výskumu jasná. Rozšíriť povedomie a znalosti ohľadom procesu znižovania predpisovaných dávok a rovnako aj obmedzenia samotného predpisovaní anticholinergík. Pričom zatiaľ existujú obavy, že prípadné zníženie dávok týchto predpisovaných liekov môže vyvolať podstatné problémy v liečbe depresií, inkontinencie alebo rôznych bolestí.

Podľa vedcov je dobre známe, že anticholinergné látky a zmätenosť alebo problémy s pamäťou sú prepojené, ale nová štúdia skúmala túto súvislosť po dlhšie časové obdobie.

Vedci podieľajúci sa na tvorbe štúdie zároveň nabádajú všetkých pacientov, aby sa v prípade akýchkoľvek otázok obrátili na svojho lekára. V mnohých prípadoch totiž existuje možnosť predpísania iného lieku, ktorý má rovnaké účinky, avšak obsah anticholinerných látok je oveľa nižší alebo tieto látky neobsahujú vôbec.